Ďakujeme za Váš príspevok 2% z dane na reštaurovanie pamiatok

Ďakujeme všetkým priateľom kultúrneho dedičstva Gemera za poukázanie príspevku 2% z dane. Takto získané finančné prostriedky do posledného centa rozdelíme na reštaurovanie kultúrnych pamiatok. O presnej výške získaných prostiedkov a ich prerozdelení napíšeme na tomto mieste. -eš- Naše občianske združenie sa zameriava na pomoc pri obnove pamiatok v ťažko skúšanom regióne horného Gemera. Je to oblasť, ktorá od stredoveku žila z ťažby a spracovania rúd. Z takto získaného bohatstva  Gemerčania vybudovali veľa stredovekých kostolov s nástennými maľbami, ktoré v baroku doplnili prekrásnymi oltármi (v súčasnosti sú […]

Zelený muž v Štítniku

Keby štítnický evanjelický kostol stál niekoľko stovák kilometrov západnejšie, možno by sa už vyskytol v dobrodružnom príbehu nejakého dana browna. Množstvom zaujímavých detailov má pre túto možnosť všetky predpoklady … Poznáte tzv. zelených mužov? V ostatných rokoch na nich upozornili už viaceré publikácie: knihy i články v časopisoch, ale pred očami mnohých sú zatiaľ dobre ukrytí. Sú to spravidla sochárske vyobrazenia mužských tvárí, ale trochu čudné: celú tvár alebo jej časť tvoria vykrajované listy rastlín – alebo takéto listy vyrastajú z úst, nosa, uší […]

Datovanie gotickej prestavby rožňavskej katedrály

Imrich Hollók, učiteľ rožňavského gymnázia, uviedol v roku 1834 vo svojej práci  „Rozsnyó egyházi töredékekből“, že dňa 23. augusta 1827, počas prestavby západného chóru rožňavskej katedrály, pri prebúraní nového vstupu na emporu, našli vo výške 3,5 m v konopnom plátne zabalených 15 strieborných mincí. (Miesto ich terajšieho uloženia nepoznáme). Je to jediná zmienka o tomto náleze. Hollók popisuje mince slovami (v preklade): „Na nich  je čitateľný tento nápis, a to vpredu : + WENCEZLAVS TERCIVS + DEI GRATIA REX BOEMIE (v strede je koruna;) vzadu: + […]

Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická?

V objekte katedrálneho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave nebol doteraz vykonaný komplexný pamiatkový výskum, ktorý by priniesol dôkazy o časovej postupnosti jeho stavebného vývoja. Poznatky, ktoré o kostole máme, sa opierajú o zmienky v archívnych prameňoch, popisujúcich stavebné práce. V publikovaných odborných článkoch autori vyvodzujú závery o dobe vzniku a originalite jednotlivých častí kostola z týchto archívnych prameňov a tiež z porovnávania architektonických prvkov a tvaroslovných detailov rožňavského katedrálneho kostola s inými gotickými stavbami v regióne. To niekedy vedie k rôznym výsledkom. V literatúre sa napríklad rozchádza názor na dobu výstavby západnej empory. Kým niektorí […]

Nové objavy v Turni nad Bodvou

Turňa nad Bodvou je všeobecne známa vďaka malebným zrúcaninám stredovekého hradu, ktorý sa vypína na charakteristickom kužeľovitom kopci – jednom z výbežkov planiny Horný vrch. V niektorých prameňoch sa hrad spomína už v r. 1270, keď ho kráľ Béla IV. daroval šarišskému grófovi Tekušovi. Jeho vnuk Ján si už písal predikát „de Thurna“. Postavenie dnešného hradu (možno na mieste menšieho dreveného, zničeného Tatármi) je však doložené až v r. 1357, kedy povolenie na jeho výstavbu dostali od kráľa traja synovia […]

Reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v Rákoši

Od roku 1992 prebieha prerušovaná komplexná pamiatková obnova rím. kat. kostola Najsvätejšej Trojice v obci Rákoš v okrese Revúca. Jej súčasťou je aj reštaurovanie nástenných malieb podľa výsledkov komplexného umeleckohistorického a reštaurátorského výskumu z rokov 1976 – 1977 (akad. mal. J. Josefík, PhDr. Milan Togner, akad. soch. Ladislav Székely). V roku 2004 bol akad. soch. Ladislavom Székelyom realizovaný aktualizovaný reštaurátorský prieskum nástenných malieb, ktorý bol písomne spracovaný v roku 2011-12 v spolupráci s Mgr. Evou Spalekovou. Podľa výsledkov týchto výskumov […]

Štítnické epitafy – pamiatky výtvarného umenia a renesančnej poézie

Evanjelický kostol v Štítniku je povestný svojimi stredovekými nástennými maľbami, na vzniku ktorých sa po stáročia podieľali aj chýrni talianski freskári. Už menej známy je hodnotný mobiliár štítnického kostola, ktorý je mimoriadne početný. Sú to, okrem základnej bohoslužobnej výbavy (oltár, kazateľnica, krstiteľnica), maľované lavice, stallá, honosné cechové empory, dva organy a drevené renesančné a barokové epitafy a mortuáriá. Po komplexnej obnove štítnického kostola na začiatku 20. storočia boli epitafy, mortuáriá a kamenné náhrobníky rozmiestnené v kostole múzejným spôsobom, takže tri z nich sú v súčasnosti pre bádanie nedostupné vzhľadom k ich umiestneniu […]

Oltár v evanjelickom kostole v Štítniku

V evanjelickom kostole v Štítniku sa okrem kvalitných a v literatúre dostatočne spracovaných stredovekých nástenných malieb zachovala aj mimoriadna kolekcia neskorogotického, renesančného a barokového mobiliáru. S výnimkou liatinovej krstiteľnice sú to všetko predmety z dreva zdobené ornamentálnymi rezbami a maľbami, pestro polychrómované. Mobiliár pozostáva z dvoch organov, cechových empor, lavíc, skríň, kazateľnice s baldachýnom, štrnástich epitafov a mortuárií a oltára. Jeho vysoká etážová architektúra vypĺňa záver gotického presbytéria a je výraznou dominantou chrámového interiéru. Oltár v neskororenesančnom slohu s prvkami […]

Portrét v dobšinskom kostole

V dobšinskom evanjelickom kostole prebieha reštaurovanie nástenných malieb v interiéri. Stredoveký kostol, so zložitým stavebným vývojom, však pripravil pre reštaurátorov prekvapenie. Pri reštaurovaní ostenia víťazného oblúka sa po odkrytí vrchnej vrstvy objavila súvislá výmaľba, ktorá vykazovala znaky rokokového maliarstva z polovice 18. storočia. Táto vrstva prekrývala stredovekú maľbu, ktorá mala byť podľa pôvodného zámeru prezentovaná. Zobrazovala portrét svetskej dámy, rámovaný rokajovými ornamentmi a ovocnými motívmi. Kto je táto dáma? Aby sme vedeli odpovedať, pozrime, čo sa dialo s kostolom okolo polovice […]

Stredoveké nástenné maliarstvo na Gemeri

Celkom výnimočným javom v kultúrnych dejinách Slovenska bol vznik stredovekého nástenného maliarstva na území Gemera a Malohontu, regiónu ležiaceho na rozhraní stredného a východného Slovenska (neskôr Gemersko-Malohontskej župy). Územie v jeho severnej časti tvorí hornatý reliéf Slovenského rudohoria, južnú časť charakterizujú úrodné roviny údolia rieky Slaná a Rimavskej kotliny. Malá časť na juhovýchode bývalej historickej župy sa dnes nachádza na území Maďarskej republiky. Popri dobrých predpokladoch pre poľnohospodársku činnosť v južnej časti, sa oblasť odpradávna vyznačovala mimoriadne pestrým nerastným bohatstvom, čo […]