V dobšinskom evanjelickom kostole prebieha reštaurovanie nástenných malieb v interiéri. Stredoveký kostol, so zložitým stavebným vývojom, však pripravil pre reštaurátorov prekvapenie. Pri reštaurovaní ostenia víťazného oblúka sa po odkrytí vrchnej vrstvy objavila súvislá výmaľba, ktorá vykazovala znaky rokokového maliarstva z polovice 18. storočia. Táto vrstva prekrývala stredovekú maľbu, ktorá mala byť podľa pôvodného zámeru prezentovaná. Zobrazovala portrét svetskej dámy, rámovaný rokajovými ornamentmi a ovocnými motívmi.
Kto je táto dáma? Aby sme vedeli odpovedať, pozrime, čo sa dialo s kostolom okolo polovice 18. storočia. Podľa záznamov v nemecky písanej kronike dobšinskej evanjelickej a. v. cirkvi zničil dňa 19. júla 1718 kostol a vežu oheň. 7. augusta 1727 sa začala veľká prestavba, za 16 dní sa spotrebovalo 33 tisíc tehál. Loď kostola predĺžili až ku veži, ktorá dovtedy stála samostatne. Staviteľmi boli Johann Seltendaheim a jeho syn Andreas z Levoče. Kostol dostal i nové okná a lavice. V advente 1727 chrám zasvätili Svätej trojici. K tejto prestavbe sa viaže dnes už neviditeľný nápis v kostole, zaznamenaný v knihe L. Bartolomaeidesa: Memorabilia provinciae Csetnek, Neosolii Anno 1799. Nápis vo výklenku po latinsky informoval: Na slávu božiu kostol obnovený v roku 1727 pričinením občana pána Mateja Gömöryho, kostolníkov Jána Nehrera a Michala Gottharda, starosťou a starostlivosťou levočského občana Daniela Frühauffa, pastora kostola Dávida Frühauffa.
Ďalej sa z kroniky dozvedáme, že v roku 1733 pribudli na veži nové hodiny a v decembri roku 1735 inštalovali obrazy štyroch evanjelistov, ktoré visia v bočných lodiach dodnes. V roku 1739 postavili nový oltár, ktorý daroval Gašpar Szontagh s manželkou Máriou rodenou Zimmermanovou (neskôr ho premiestnili do kostola v Hranovnici). V roku 1759 postavili chóry v presbytériu a vymaľovali celý kostol. Maliarom bol Johan Kramer z Levoče.
Na základe týchto zápiskov sa dozvedáme, že štedrým donátorom obnovy kostola bol Gašpar Szontágh s manželkou Máriou. Možno práve potrtrét tejto dámy dali evanjelici z vďaky namaľovať na víťazný oblúk. Mária Zimmermanová je pochovaná v Štítniku. Náhrobný epitaf v tamojšom kostole o nej hovorí: So smútkom postavený na večnú pamiatku vznešenej pani Márie Zimermanovej, manželky vznešného a váženého pána Gašpara Szontagha staršieho, popredného prísediaceho súdnej tabule I. Gemerskej stolice, ktorá bola prvorodenou otca vznešeného a váženého Adama Zimermana z Čeloviec, prísediaceho súdnej tabule I. Šarišskej stolice, matky, urodzenej pani Kláry Mariássyovej z Markušoviec, staršej dcéry Františka, syna Andreja Mariássyho z Markušoviec a vznešenej Margarety Görgeyovej, dcéry Krištofa a Sofie Csetnekyovej, dcéry Štefana Csetnekyho, prvorodeného dediča a ratolesti. Zomrela v Štítniku vo veku 50 rokov a 9 mesiacov 21. decembra 1768. Pochovaná bola v tomto kostole 1. januára 1768 do krypty rodiny Csetnekyovcov pod oltárom, odpočívajúca v pokoji pod náhrobným stĺpom Bakošovcov. Žalm 4/9 (dopln. prekl.: V pokoji oboje, aj ľahnem si, aj budem spať, lebo ty, Hospodine, mi dáš bývať bezpečne).
Je na portréte táto dáma? To sa môžeme len domnievať a možno niekto tieto naše dohady v budúcnosti potvrdí, alebo vyvráti.
Ing. arch. Eva Šmelková, OZ Gotická cesta