Dobšiná, ev. a. v. kostol

Na mieste dnešného ev. kostola v Dobšinej stála gotická kaplnka sv. Valentína z 1. pol. 14. stor. a  neskorogotický kostol z konca 15. stor. V roku 1641 boli obidve stavby spojené do jedného celku a v roku 1727 bol kostol rozšírený o priečnu loď a následne spojený so samostatne stojacou vežou. V roku 1855 počas požiaru mesta zhorel aj kostol, ktorý následne opravili a zariadili do súčasnej podoby vysokými drevenými emporami. V roku 1891 bol exteriér kostola upravený v neogotickom slohu podľa adaptačného projektu arch. K. Benku a v roku 1902 vymaľoval interiér kostola secesným rastlinným dekorom rožňavský maliar W. Wolfram pôvodom z Viedne.

Pod touto výmaľbou boli objavené nálezy neskorostredovekej výmaľby presbytéria, ktorých rozsah a umelecká úroveň  sú dôkazom prosperity mesta v 2. pol. 15. stor. Tieto maľby poznáme len od roku 2002, kedy boli objavené počas výskumu presbytéria. Sú to rozsiahle fragmenty figurálnych výjavov s biblickou tematikou kombinované s ornamentálnymi bordúrami a hviezdami na belasom podklade klenbových polí. Maľby boli reštaurované v roku 2004. Pokračovanie reštaurátorského výskumu v roku 2008 prinieslo nálezy fragmentov ďalších malieb, ktoré čakajú na odkrytie a reštaurovanie.

Neskorogotický charakter stavby dokumentuje aj spôsob zaklenutia pôvodnej svätyne gotickými rebrovými klenbami a nález dvoch nezvyčajne vysokých neskorogotických okien, v prípade zamurovaného okna južnej steny presbytéria aj s veľmi dobre zachovanou kamennou kružbou. U väčšiny malieb prevažuje technika secco, pravá freska  je v menšine.

Z pôvodnej reprezentatívnej výmaľby presbytéria sa zachovalo len torzo. Na severnej stene a závere presbytéria je to niekoľko drobných fragmentov z pašiového cyklu, z ktorých možno identifikovať výjav Ukrižovania.

Na južnej strane polygónu presbytéria sa zachovali dve postavy svätíc, z ktorých jednu možno identifikovať ako sv. Helenu. Na južnej stene presbytéria sa fragmentárne zachoval Posledný súd. Pod klenbou je postava sv. Michala archanjela. Vzhľadom na výšku kostola aj plocha víťazného oblúka poskytovala dostatok miesta pre maliara, ktorý v hornej časti oblúka zo strany presbytéria zobrazil Korunovanie Panny Márie.

Po stranách víťazného oblúka sú zobrazené dve postavy svätcov skoro v životnej veľkosti: vpravo jeden z najvýznamnejších učencov a učiteľov cirkvi, autor úplného prekladu Biblie do latinčiny (Vulgata) sv. Hieronym v kardinálskom klobúku. Zobrazený je podľa legendy, ako vyťahuje tŕň z laby raneného leva, ktorý za ním prišiel do kláštora. Na ľavej strane víťazného oblúka je zobrazená sv. Hildegarda z Bingenu. Táto stredoveká nemecká abatiša, mystička, vizionárka, spisovateľka, autorka básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál, bola známa  a veľmi populárna najmä ako ľudová liečiteľka. Dodnes vychádzajú knižne jej recepty na výrobu liekov a jej medicínske rady a postupy. Nemeckí baníci zo Saska, práve z okolia Bingenu, ktorí kolonizovali Dobšinú v 14. stor., sem preniesli jej kult, ktorý musel byť mimoriadne silný, keď si ju dali vo svojom kostole namaľovať na takom mieste, aby bola na jednej úrovni s obrazom najvýznamnejšieho cirkevného otca sv. Hieronyma. Maľba je v rámci Slovenska tematicky ojedinelá a tým unikátna, a preto sa stal Hildegardin zvitok aj logom dobšinského kostola.

V kostole je novogotický oltár z roku 1855 s obrazom Krista Spasiteľa od Teodora Boemma, neskorobaroková krstiteľnica a nad emporami štyri veľké obrazy evanjelistov z roku 1735. Najzaujímavejšou pamiatkou kostola je drevená pamätná tabuľa umiestnená v sakristii. Na tabuli je renesančným písmom v latinčine a nemčine opísaná tragická udalosť z r. 1584, kedy bolo mesto napadnuté Turkami, vyrabované a spustošené, obyvatelia pobití alebo odvlečení do tureckého zajatia, odkiaľ sa nikdy nevrátili.

Kontakt:

Mgr. Radovan Gdovin, zborový farár-senior

0918 828 348