V Sezóne roku 2016 boli tmelením scelené povrchy zvislých stien presbytéria. Pokračovalo sa v duchu metodiky prezentovania dvoch stredovekých vrstiev.
V prvom rade bola zamurovaná novodobá sedília, ktorá bola vytvorená rozobratím časti hmoty južnej steny vedľa románskej sedílie. Na zámurovku boli použité plné tehly s tým, že pozadie sedílie ostalo neporušené. Na povrchu zámurovky bol vytvorený omietkový povrch imitujúci stredovekú stenu. Týmto krokom sa kompozícia radu apošolov uzavrela do pôvodného zámeru autora.
Povrch tmelov bol pri razantnom bočnom osvetlení modelovaný do roviny s gletovaným povrchom zachovaných fragmentov freskovej výzdoby. Na plochách bola naznačená ornamentika rytou linkou podľa opakujúceho sa konceptu stredovekej výzdoby. Pre realizovanie puncovania okolo svätožiar boli vytvorené keramické razidlá.
Tmely boli nanášané v postupnosti nahadzovania denných plánov – giornát realizátormi stredovekej výzdoby. Jednotlivé hranice sú čitateľné v reliéfe.
Omietková hmota bola namiešaná z riečneho štrku s priemerom zrna do 4 mm a dolomitického vápna v pomere 2:1.
Ostenia klasicistických okien boli tmelené tzv. pucovaním. Rozdielny charakter povrchu výrazne odlišuje novodobý zásah do hmoty od stredovekého originálu.
Zachovaný tvar románskeho okna na východnej strane za oltárom bol hmotovo konsolidovaný spolu s okolitým originálom. Zaslepenie okna v pozadí bolo skultivované technickou omietkou do roviny. Nesúrodé tehlové murivo bolo prekryté a tvorí dôstojné pozadie v súčasnosti nefunkčného okna.
Staré elektrické vedenie, ktoré prechádzalo po obvode presbytéria bolo odstránené. Trasovanie novej elektriky bude vedené pri zemi, podľa projektu, ktorý bude zohľadňovať podsvietenie reliéfnych fragmentov fresiek.
Absentujúce časti originálnej gotickej omietky boli doplnené tmelením.
Omietkové tmely boli povrchovo prispôsobené zachovaným vrstvám v okolí. V danej etape boli vytmelené časti severnej steny presbytéria a vnútorná časť severnej časti víťazného oblúka do výšky vrchnej časti postavy apoštola.
Popri prácach v interiéri kostola bolo nutné pristúpiť aj ku záchrannému konzervovaniu samovoľne vplyvom poveternostných podmienok sa odkrývajúcich stredovekých freskových vrstiev na južnej stene lode a presbytéria. Reštaurátori počas jednotlivých etáp monitorovali stav exteriérových povrchov a v tejto sezóne bol už nevyhnutný zásah.
Degradácii fragmentov bolo zamedzené upevnením okrajov a injektážou vápennej pasty PLM pod uvoľnené hmoty omietok. Spráškovatený povrch malieb bol zafixovaný vodným roztokom akrylátu Acryl 33.
Priebežne boli sondované aj ďalšie časti stien v lodi kostola. V ďalšej etape je naplánovaná konsolidácia hmoty celého víťazného oblúka aj zo strany lode. V súvislosti s tým boli realizované sondy na v lodi, ktoré dokázali zachovanie stredovekej vrstvy aj s maľbou. Rad nahých postáv kreslených červenou linkou je súčasť veľkého výjavu “Posledného súdu”, z ktorého vrchná časť je v súčasnosti nad renesančnou klenbou v povalovom priestore.
Na južnej stene lode bola v sonde odkrytá časť obrazu “Božieho hrobu”, ktorý je ojedinelý v stredovekej nástennej maľbe.
Na severnej stene boli dočistené sondy realizované v minulých etapách.
Vďaka rozšíreniu odkryvov je už možné identifikovať scénu “Ladislavskej legendy” s postavou kumána na koni.
V strede severnej steny lode je masívnym renesančným pilierom prekrytý gotický severný vstup do kostola. V malej časti bola rozobratá časť muriva a tým sa otvoril priehľad do zamurovaného ostenia vstupu. Na bočnej stene je zachovaný červený konsekračný kríž identický s krížmi na prvej vrstve v presbytériu.
Peter Koreň, reštaurátor
