Prezentácia – kliknite sem

Začiatok výstavby  kostola možno podľa slohových prvkov datovať do obdobia  druhej polovice  13. storočia. Pôvodne bol kostol zasvätený Svätému Ladislavovi. Jeho dnešnú podobu ovplyvnili prestavby v 17. storčí ,keď došlo k zaklenutiu lode a zmene okenných otvorov, v priebehu baroka a v klasicizme.  Fresková výzdoba, ktorá je predmetom odkryvu a obnovy, mohla byť realizovaná  v priebehu 15. storočia.

V roku 1555 bola obec zničená útokom turkov. V tomto roku muselo dojsť k výraznému poškodeniu fresiek.  Pôvodne sme predpokladali, že gotické fresky boli prekryté prvým vápenným náterom najneskôr po roku 1596, keď sa vrátil život do obce a kostol obnovili evanjelici. Tento dohad nám v roku 2013 vyvrátil objav rytého graffitti na stredovekej vrstve s datovaním 1668 na severenej stene lode.  Pri veľkom  požiari  v roku 1600  sa zrútil drevený strop lode.  Po tomto roku sa predpokladá  zaklenutie lode renesančnou lunetovou klenbou.

Nad súčasnou renesančnou klenbou v povalovom priestore sa na víťaznom oblúku nachádza rad postáv. Gotické fresky nad klenbou kostola registrovali umenovedci od 19. storočia. Popis fresiek na povale prvýkrát vypublikoval István Nagy v článku “A történelmi kirándulás eredményeiről” (O výsledkoch  historických putovaní za históriou) v časopise “Fővarosi Lapok” (Listy hlavného mesta) v   roku 1876.[1]

V roku 1958 prof. Karol Veselý so študentami Vysokej školy výtvarných umení realizoval sondu za oltárom vedľa východného okna presbytéria. Na jeho sondu naviazal svojim výskumom Milan Togner v roku 1977. Odkryté sondy  boli Jiřím Josefíkom fixované.[2]

Po 33 rokoch bola obnovená snaha o celkovú pamiatkovú obnovu kostola. V roku 2010 bol zrealizovaný komplexný reštaurátorský výskum a zároveň bola vymenená strešná krytina nad presbytériom ako aj loďou.

Po odkryve bol odkrytý  rad dvanástich svätcov s nápisovými páskami. Zo skupiny svätcov sú na základe atribútov zatiaľ identifikované tri postavy uhorských patrónov Sv. Štefana ,Sv. Ladislava a Sv. Imricha. Pás postáv je lemovaný bordúrou s figurálnym ornamentom hlavičiek v kosoštvorcoch.

Na západnej strane presbytéria na víťaznom oblúku je novozákonný biblický motív podobenstvo o múdrych a pochabých pannách. Desať ženských polfigúr je vsadených do kruhových medailónov.  Vo vrchole kompozície je hlava Krista v kruhu.

V prízemných častiach je iluzívna drapéria – lambrekýn, prerušovaný kazetovaním s florálnym ornamentom.

Jednou z architektonicky významných  častí zachovanou z obdobia gotiky je južný ústupkový portál. V súčasnosti sa nachádza v podveží pristavanej zvonice. V minulosti dostal niekoľko sekundárnych náterov. V období baroka bol vyzdobený iluzívnou maľbou sivočierneho mramorovania. Pri sondážnom výskume sa v soklových častiach objavili umelo vytvorené priehlbinky známe tiež ako magické jamky.

Na severnej stene lode je zaslepený jednoduchý gotický portál ukončený lomenným oblúkom, ktorý je interiéru zakrytý stĺpom murovanej renesančnej empory.

Počas celoplošného odkryvu v roku 2012 bolo objavené ranogotické pastofórium. Maliarsky rešpektuje tento architektonický prvok. Nad pravouhlým otvorom sú badateľné stopy po osekanej reliéfnej výzdobe v podobe štíhleho vimperku, zakončeného gotickou ružicou v tvare dvojkríža. Na vnútorných stenách pastofória sa zachovala omietková vrstva s polychrómiou. V zámurovke pastofória boli použité fragmenty osekaného kamenného reliéfu vimperku, čo nám umožnilo tvarovo presne rekonštruovať zaniknutý detail výzdoby.

Po oboch stranách pastofória sú vyobrazení anjeli so sviečkami.

V sezóne 2013 bola za klasicistickou drevenou laviciou na južnej stene presbytéria odkrytá neskororománska kamenná sedília. Na pozadí je spod vápenného náteru z obdobia renesančnej úpravy odkrytá gotická maľba troch postáv svätých biskupov bez individuálnych atribútov.

Po 33 rokoch bola obnovená snaha o celkovú pamiatkovú obnovu kostola. V roku 2010 bol zrealizovaný komplexný reštaurátorský výskum a zároveň bola vymenená strešná krytina nad presbytériom ako aj loďou.

Technikou gotickej maľby je pravá freska. Maľba je podrobne predrysovaná vtláčanou linkou.

Giornáty sú jasne definovateľné. Denné plány  boli nahadzované v obdlžníkových blokoch pod každou postavou a v pásoch bordúr. Najvýznamnejším a jedinečným prvkom výzdoby fresiek sú puncovania. Objavujú sa nielen na glóriách okolo hláv svätých, ale aj na opaskoch a golieroch šatov postáv uhorských patrónov. Ide  o razidlami vtláčané ornamenty v podobe päťlupienkových kvietkov, šesťcípich hviezdičiek a jednoduchých jamiek do plochy omietky.

Vrámci historického priestoru Uhorska sa podobný prvok výzdoby fresiek zachoval len na troch miestach okrem predmetného kostola. Priama analógia je v susednej obci Rákoš. Ide o značne zvetraný a nečitateľný menší obraz pravdepobne Madony na exteriérovej stene lode. S najväčou pravdepodobnosťou ide o identického majstra, ktorý realizoval výmaľbu presbytéria v Kameňanoch.

Ďalšou ale nepriamou analógiou, kde je použitá technika puntzovania je obraz podpísaný Jánom z Aquili v kostole Sv. Martina v Mártonhelyi, dnes Martijanci v Slovinsku a poslednou fragment omietky z katedrály v Nagyvárade, dnes Oradea v Rumunsku uložený v Kresťanskom múzeu v Ostrihome.

Náš ďalší výskum je zameraný na hladanie pôvodu autora v Toskánsku, keďže sa podobný vyspelý výtvarný a technologický prejav neopakuje na území stredovekého Uhorska. Identické razidlá sme zatiaľ našli na doskových maľbách toskánskych majstrov. Na freskách bol tento typ výzdoby používaný najmä dielňou a okruhom Simone Martiniho napr. V Palazzo Pubblico v Siene.

Použitie motívu chlapčenských hlavičiek v kosoštvorcoch ako ornamentálny motív bordúr je takisto znakom talianskej nástennej maľby, ktorá sa na našom území nevyskytuje. Kameňanský kostol bol pravdepodobne inšpiráciou pre maliara presbytéria v neďalekom Chyžnom, kde v orámovaniach výjavov použil hlavičky.

Počas  reštaurátorských prác sme priebežne realizovali rozmernejšie sondy na severnej stene lode. Odkryli sme výjavy Panny Márie v mandorle, Metercie a Klaňanie troch kráľov. Rukopis autora je evidentne iný ako maliara presbytéria. Vyspelosť prejavu nás šokovala.

Na exteriérovej južnej stene lode bol v prirodzenej sonde náznak ďalšej maľby. Po rozšírení sondy sme našli hlavu neznámej ženskej svätice v životnej veľkosti v bordúre.

V sezóne 2014 sme vytmelili severnú časť steny presbytéria a hmotovo zrekonštruovali nadstavec pastofória.

Nové odkryvy v predstavených kostoloch v Plešivci a v Kameňanoch menia doterajší pohľad na autorov a posúvajú datovanie stredovekej nástennej maľby na Gemeri.

Pre  predstavenie nových poznatkov boli kostoly prezentované aj na medzinárodnej úrovni vrámci 2. konferencie ICOMOSU o nástennej maľbe pod názvom  Hand made solutions of man made disasters v Ostrihome.