Malebná obec Lipovník leží na svahu Sorošky z jej západnej strany. Kedysi priamo obcou prechádzala hlavná cesta cez Sorošku, ktorá spájala Rožňavskú kotlinu s Košickou, a tak od stredoveku mala obec významné postavenie. Dodnes sa pýši majestátnym kostolom, ktorého loď je z románskeho obdobia a najnovší výskum odhalil aj vzácne stredoveké maľby, na ktoré upozornil už V. Miskovszky v 19. storočí.

Už vyše storočie pred najstaršou známou písomnou zmienkou o Lipovníku sa v listine z roku 1243 vydanej Belom IV. spomína kláštor, ktorý podľa rozboru popisu hraníc leží práve na území dnešného chotára Lipovníka. Z tejto listiny sa dozvedáme, že Belo IV., vtedajší kráľ Uhorska, daroval komesom Filipovi a Detrikovi za pomoc v bojoch proti Tatárom, ako i za iné služby, majetky nebohého komesa Boršu a tiež i niektoré kráľovské majetky. V darovacej listine sa pri opise hraníc darovaného územia spomína kláštor, ktorý spoločne s územím Dubodelu a hradu panovník vyňal z darovaného územia a ponechal si ich.

O tom, že existoval na území dnešného Lipovníka v stredoveku kláštor, svedčí i tunajší kostol. Vzhľadom na prekvapujúci rozsah románskej časti objektu je zrejmé, že nešlo o jednoduchý dedinský kostolík, ale o majestátnu, svojimi rozmermi významnú, a z hľadiska historického mimoriadne hodnotnú architektúru. Podľa týchto zistení sa možno domnievať, že pôvodný kostol patril opátstvu a dali ho vystavať tunajší mnísi.

V staršej literatúre sa uvádza, že išlo o opátstvo cistercitov založené v roku 1141. Už viacerí historici poukázali na mylné interpretovanie zmienky v jednom registri opátstiev a následne prepisovanie tohto údaju bez overenia. V našej monografii obci, ktorá vyšla zatiaľ len v maďarskom jazyku, sme sa viac venovali tejto téme.

Nedostatok písomných, ale i iných správ o existencii kláštora nám neumožňuje dať bližšie odpovede na otázky, ktorému cirkevnému rádu patril tento kláštor (uvažuje sa, že benedektínom či johanitom). Môžeme predpokladať, že opátsvo zaniklo už v 13. storočí alebo najneskôr, začiatkom 14. storočia.

Lipovník bol stáročia súčasťou Turnianskej župy, ktorá cirkevne spadala pod ostrihomské arcibiskupstvo. Vznikom rožnavského biskupstva v roku 1776 prešiel pod jeho správu. Patrónom kostola je sv. Ján Krstiteľ, avšak pôvodne mal byť kostol zasvätený Panne Márii a ku zmene patróna malo dojsť po roku 1662, keď sa katolíkom prinavrátil kostol od protestantov.

Na základe archívnych materiálov vieme, že kostol bol výrazne upravený v rokoch 1721, 1856 a 1894. V Štátnom archíve v Levoči sa zachovali zaujímavé projekty k prístavbe veže a prestavby kostola z roku 1853. Vtedajšia podoba plánovanej výstavby veže sa však nezrealizovala.

Kostol sv. Jána Krstiteľa bol v roku 1901 zaradený medzi architektonické pamiatky Gemera a možno ho zaradiť medzi tie najstaršie na celom Gemeri. Pri pamiatkovej obnove v roku 1983 sa obnažila časť pôvodnej (románskej) architektúry. Odhalil sa 15 metrov dlhý múr na oboch stranách lode v jej západnej časti, s pôvodnými štrbinovými oknami (severnej 1 a južnej 6 okien).

Okrem kvádrového staršieho muriva sa odkryli i neznáme prvky gotickej fázy kostola ako južný portál, dve gotické okná presbytéria a gotické okienko na východnej strane sakristie. Odhalené murivo lode so zamurovanými oknami sa datuje na koniec 12. storočia.

Kostol je jednoloďovou stavbou s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavenou vežou. Súčasná veža a rozšírenie lode sú z roku 1894. Plánovaná dokumentácia kostola z čias poslednej prestavby v 19. storočí indikovala po jeho severnej strane zaniknutú kaplnku, ktorú potvrdil i geofyzikálny prieskum z roku 1990 a neskorší archeologický výskum.

Presbytérium možno podobne ako sakristiu datovať na začiatok 15. storočia. Triumfálny oblúk oddeľujúci presbytérium od pozdĺžnej lode má pätkové rímsy. Loď je zaklenutá plytkou segmentovou valenou klenbou s náznakmi luniet. Na západnej strane je murovaný organový chór. Fasády sú hladké, len veža má pseudorománsku úpravu a je zakončená murovaným ihlancom.

V interiéri kostola nad vchodom do sakristie pod čelom klenby sa nachádzajú gotické nástenné maľby zo začiatku 15. storočia znázorňujúce scénu Narodenia Krista. Na severnej stene v čele klenby bola sondážou preukázaná ďalšia časť pôvodného christologického motívu Klaňania sa troch kráľov. Sondáž preukázala existenciu nástennej maľby aj na stenách polygónu a na južnej stene presbytéria.