Dátum:
Rubrika:
Európske dedičstvo – nominácia, Rimavský okruh
Tagy:

Rimavská Baňa, ev. a. v. kostol

Rimavská Baňa získala už v roku 1268 mestské práva od kaločského arcibiskupa Štefana. Nad obcou stojí ranogotický jednoloďový kostol obohnaný renesančným obranným múrom.

Presbytérium kostola s nepravidelným polygonálnym uzáverom je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, v lodi je maľovaný kazetový strop. Pôvodná stavba nemala vežu, dnešná barokovo-klasicistická zvonica bola pristavaná netypicky k severnej stene presbytéria v 18. storočí. Na južnej a západnej strane kostola sa zachovali profilované neskorogotické kamenné portály a v presbytériu výklenkové pastofórium s gotickou mriežkou. Kostol bol pôvodne vymaľovaný zvnútra i zvonka. Maľby čiastočne odkryl v roku 1893 I. Groh, celkový odkryv a reštaurovanie bolo realizované až v rokoch 1956-1958.

V presbytériu sa zachovali maľby na východnej strane víťazného oblúka, čiastočne na severnej stene a nad pastofóriom. Z christologického cyklu je to výjav zajatia Krista v Getsemane vo vrcholovom páse nad víťazným oblúkom, s postavami Ježiša a Judáša. V ľavej časti apoštol Peter odtína ucho Malchusovi, v pravej schématické zobrazenie Olivovej hory. Na ľavej strane oblúka je zobrazený sv. Juraj jako rytier v plášti s porazeným drakom pri nohách, na pravej strane v esovitom postoji patrónka baníkov sv. Barbora s vežou v ruke. V ostenní oblúka je rad zachovaných polpostáv prorokov s páskami umiestnených do kvadrilóbov.

Na severnej stene presbytéria identifikujeme detaily z Posledného súdu a iluzívnu architektúru s fiálami a krabmi nad pastofóriom s nahou postavou so svätožiarou – Sväté Telo Kristovo. Rebrá klenby presbytéria pomaľované červeno-bielym geometrickým ornamentom sa zbiehajú vo vrchole v kotúčovom svorníku s erbom Stibora zo Stiboríc, zaťa tunajších zemepánov Sečéniovcov. Najzachovalejšia maľba kostola na severnej stene lode zobrazuje legendu o sv. Ladislavovi, dynamickú kompozíciu, oslavou hrdinstva a rytierskeho života. Príbeh začína vľavo, kde sa vypínajú hradby Varadína, spoza ktorých vidieť úzkostlivé pohľady žien a smútiacu postavu mladej devy pod hradbami.

Uprostred je zobrazený boj uhorského a kumánskeho jazdectva pri Čerhalme. Na rozdiel od pokojného podania legendy v Kraskove tu je zobrazený neľútostný boj plný emócií. Autor si dal záležať na detailnom zobrazení postrojov, farby koní, odevov a pokrývok hlavy rozlišujúcich uhorské a kumánske vojsko. Aj keď ďalšie pokračovania výjavu: zápas sv. Ladislava s Kumánom, pomoc Ladivy pri
jeho zabití a oddych kráľa v jej lone sú značne poškodené, umožňujú nám utvoriť si predstavu o tomto stredovekom príbehu, komponovanom do dramatickej dejovej osnovy pomocou výrazných línií. Pod pásom ladislavskej legendy sa zachovali postavy svätcov umiestnených do orámovaných polí, sv. Ľudovíta so žezlom, asi sv. Alžbety Uhorskej, ďalší výjav je značne poškodený. Na južnej exteriérovej stene kostola sú viditeľné už len poškodené fragmenty postáv Panny Márie Ochrankyne, archanjela Michala a sv. Krištofa.

Väčšia časť malieb kostola v Rimavskej Bani bola zničená zaiste počas obsadenia kostola husitskými (bratríckymi) vojskami, ktoré sa tu opevnili. Ich pôsobenie v oblasti je bohato spracované v slovenskej i českej literatúre. V interéri sa ďalej nachádza hodnotný kazetový strop (1783), barokový oltár (1745) s kazateľnicou (1747) a vyrezávané stallum (1695).

 

Sloh: gotický Obdobie postavenia: koniec 12. až začiatok 13. storočia
Cirkev: evanjelická Patrocínium: neznáme
Okruh: rimavský

 

Kontaktná osoba: ThDr. Jana Miháliková, administrátorka
Telefón: +421 950 469 052

 

Zdieľajte článok