Dátum:
Rubrika:
Európske dedičstvo, Rimavský okruh
Tagy:

Rimavská Baňa, ev. a. v. kostol

Rimavská Baňa získala už v roku 1268 mestské práva od kaločského arcibiskupa Štefana. Nad obcou stojí ranogotický jednoloďový kostol obohnaný renesančným obranným múrom. Presbytérium kostola s nepravidelným polygonálnym uzáverom je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, zatiaľ čo v lodi sa nachádza maľovaný kazetový strop. Pôvodná stavba nemala vežu, pričom dnešná barokovo-klasicistická zvonica bola pristavaná netypicky k východnej stene presbytéria v druhej polovici 18. storočia. Na južnej a západnej strane kostola sa zachovali profilované neskorogotické kamenné portály a v presbytériu výklenkové pastofórium s gotickou mriežkou.

Kostol bol pôvodne vymaľovaný zvnútra i zvonka. Maľby čiastočne odkryl v roku 1893 I. Groh, celkový odkryv a reštaurovanie však prebehli až v rokoch 1956 – 1958.

V presbytériu sa zachovali maľby na východnej strane víťazného oblúka, čiastočne na severnej stene a nad pastofóriom. Z christologického cyklu ide o výjav zajatia Krista v Getsemane vo vrcholovom páse nad víťazným oblúkom s postavami Ježiša a Judáša. V ľavej časti apoštol Peter odtína ucho Malchusovi, v pravej je schematické zobrazenie Olivovej hory. Na ľavej strane oblúka je zobrazený sv. Juraj ako rytier v plášti s porazeným drakom pri nohách, na pravej strane v esovitom postoji patrónka baníkov sv. Barbora s vežou v ruke. V ostení oblúka sa nachádza rad zachovaných polpostáv prorokov s páskami, umiestnených do kvadrilóbov.

Na severnej stene presbytéria možno identifikovať detaily z Posledného súdu a iluzívnu architektúru s fialami a krabmi nad pastofóriom s nahou postavou so svätožiarou – Sväté Telo Kristovo. Rebrá klenby presbytéria, pomaľované červeno-bielym geometrickým ornamentom, sa zbiehajú vo vrchole v kotúčovom svorníku s erbom Stibora zo Stiboríc, zaťa tunajších zemepánov Sečéniovcov.

Najzachovalejšia maľba kostola na severnej stene lode zobrazuje legendu o sv. Ladislavovi, dynamickú kompozíciu oslavujúcu hrdinstvo a rytiersky život. Príbeh sa začína vľavo, kde sa vypínajú hradby Varadína, spoza ktorých vidieť úzkostlivé pohľady žien a smútiacu postavu mladej devy pod hradbami. Uprostred je zobrazený boj uhorského a kumánskeho jazdectva pri Čerhalme. Na rozdiel od pokojného podania legendy v Kraskove je tu zachytený neľútostný boj plný emócií. Autor si dal záležať na detailnom zobrazení postrojov, farby koní, odevov a pokrývok hlavy, ktoré rozlišujú uhorské a kumánske vojsko. Hoci ďalšie pokračovania výjavu – zápas sv. Ladislava s Kumánom, pomoc Ladivy pri jeho zabití a oddych kráľa v jej lone – sú značne poškodené, umožňujú utvoriť si predstavu o tomto stredovekom príbehu komponovanom do dramatickej dejovej osnovy pomocou výrazných línií.

Pod pásom ladislavskej legendy sa zachovali postavy svätcov umiestnené do orámovaných polí, sv. Ľudovít so žezlom (alebo sv. Ladislav), pravdepodobne sv. Helena (alebo sv. Katarína) a ďalší, značne poškodený výjav, možno sv. Vavrinec. Na južnej exteriérovej stene kostola sú dnes viditeľné už len poškodené fragmenty postáv Panny Márie Ochrankyne, archanjela Michala (tzv. Psychostáza) a sv. Krištofa. Väčšia časť malieb kostola v Rimavskej Bani bola zničená pravdepodobne počas obsadenia kostola husitskými (bratríckymi) vojskami, ktoré sa tu opevnili. Ich pôsobenie v oblasti je bohato spracované v slovenskej i českej literatúre.

V interiéri sa nachádza aj hodnotný, v nedávnej dobe reštaurovaný kazetový strop z roku 1783, barokový oltár z roku 1745 s kazateľnicou z roku 1747 a vyrezávané stallum z roku 1695.

 

Sloh: gotický Obdobie postavenia: koniec 12. až začiatok 13. storočia
Cirkev: evanjelická Patrocínium: neznáme
Okruh: rimavský

 

Kvôli prebiehajúcim prácam je kostol momentálne neprístupný.