Rožňava, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie

Významné banícke mesto Rožňava (v okolí sa ťažilo zlato, striebro i železo) bolo od roku 1291 majetkom ostrihomského arcibiskupa. Kráľ Ondrej III. ho daroval arcibiskupovi Lodomirovi za pomoc v boji proti rakúskemu vojvodovi Albertovi. Od roku 1776 dodnes je sídlom rožňavského biskupa.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie bola dokončená v roku 1304 v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu však nachádza iba západná empora (výrazne neogoticky upravená) a desať metrov vysoké kamenné pastofórium z roku 1507. Katedrála prešla viacerými stavebnými úpravami v 16. a v 17. storočí. Na interiéri sa najviac podpísali úpravy v neogotickom slohu. Ide o nepravidelné dvojlodie s polygonálnym záverom presbytéria. Svätyňa je zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Klenba v hlavnej lodi je hviezdicová.

Portál do kaplnky sv. Kríža je významná renesančná pamiatka z roku 1516 s erbom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, povestného mecenáša umenia, ktorý na prelome 15. a 16. storočia ovplyvnil veľkorysú prestavbu chrámu. Priestor tejto tzv. Bakóczovej kaplnky po roku 1776 predelili na dve poschodia, aby sa vytvorili priestory pre sakristiu, knižnicu a malú kaplnku.

Mobiliár pochádza z obdobia po 1776, keď sa kostol stal katedrálou. Hlavný oltár, kazateľnicu a stallá kanonikov vytvorili v tunajšej dielni sochára Jozefa Godeho, syna bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol pokračovateľom G. R. Donnera. Hlavný oltárny obraz – kópia Tizianovho Nanebovzatia Panny Márie – je novší.

Mimoriadne zaujímavý a veľmi hodnotný je neskorogotický tabuľový obraz Metercia – svätá Anna Samotretia z roku 1513. Ide o znázornenie sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom. Kult sv. Anny do Rožňavy priniesli nemeckí kolonisti – baníci, ktorí ju uznávali za svoju patrónku (narozdiel od typickej slovenskej patrónky baníkov sv. Barbory). V pozadí obrazu sú znázornené spôsoby dobývania a spracovania rúd. Nad Ježiškom sa vznáša Duch svätý v podobe holubice a celkom hore sa nachádza Boh Otec. Na strome hrajú anjeli nebeskú hudbu.

Na portále nad hlavným vstupom do rožňavskej katedrály nájdeme veraikon – ten sa stal jej logom. V umení ide o zobrazenie Kristovej tváre v podobe vychádzajúcej z krvavého odtlačku v šatke, ktorú Ježišovi podala sv. Veronika.

V roku 1836 bola v južnej bočnej lodi upravená na kaplnka sv. Anny na kaplnku sv. Neita, ktorého relikvie sem boli prinesené z Ríma.

Osobitne stojacu vežu – zvonicu do areálu kostola pristavali v rokoch 1776 – 1779 podľa projektu rožňavského staviteľa Jána Mayera. Ide o výraznú dominantu mesta, príklad miestneho tzv. gemerského klasicizmu. Dnes sú v nej umiestnené tri zvony.