Pôvodný názov “Szoroskő” v preklade znamená Tesná skala. Názov síce ostal do dnešných dní, ale nová cesta, ktorú postavil v prvej polovici 19. stor. Christian Raisz (1766 – 1849) (viac pozri www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?wp=GC1727X ) je už o inom. Prv, ako sa vyberieme na prechádzku po starom úvoze (vedie ním aj žltá turistická značka) prečítajme si, čo o ceste cez Sorošku napísal Kálmán Törs v časopise Vasárnapi újság v roku 1873 v gemerskej povesti Sedem ovčincov.
“Na hranici dvoch prekrásnych žúp, Gemerskej a Turnianskej, v kraji husto zalesnených strmých kopcov vedie cez horský hrebeň jedna stará opustená cesta – cesta cez Sorošku. Táto cesta sa tak hlboko zarezáva do skalného masívu, že budí dojem, ako by plece hory rozťal mohutný meč a ostala po ňom rozďavená rana. Napravo aj naľavo od cesty sa kolmo dvíhajú strmé skalné steny do výšky viacerých siah, z ich machom obrastených puklín vykúkajú hladké hady… Bujné rastlinstvo z oboch strán vytvára nad úzkou cestou živý baldachýn, takže pútnik sa tu ocitá v úzkom tuneli, do ktorého nikdy nezablúdi slnečný lúč. Samotná cesta je taka úzka, že sa na ňu zmestí akurát jeden voz. Stretnutie dvoch vozov by predstavovalo veľké nebezpečie: nie je tu priestor ani na vyhnutie sa, ani na obrátenie. Cesta je pritom strmá ako vodopád. Domáci ľud hrdo ukazuje hladké koľaje, ktoré do vyčnievajúcich skál vyryli nespočetné kolesá, aj občasné skalné prahy vysoké aj pol siahy… ešte žijú starí ľudia, ktorí si dobre pamätajú, ako po tejto exponovanej ceste chodili s volskými povozmi… Z jednej zákruty na ceste je najkrajší výhľad smerom na Turňu. Ako by sme stáli na úzkej lávke na skalnej stene, hlboko pod nohami sa nám otvára usmievavá dolina. Dediny Hrušov a Jablonov so svojimi bielymi domčekmi, ovocnými záhradami vyzerajú z výšky ako miniatúrne detské hračky rozsypané po zelenej lúke.”
Podľa Vasárnapi újság 1873 szept.7
www.epa.uz.ua/00000/00030/01018/pdf/01018.pdf
Cesta je prácne vytesaná do skaly.
Tu je otesaná skala len z jednej strany, na druhej strane je strmina. V skalnatom povrchu cesty sa objavujú oblé koľaje.
Stačí trocha očistiť … a možno hádať koľko vozov tade prešlo…
Cesta miestami traverzuje ako veľmi úzka lávka… ale staré vozy nemali široký rozchod.
Pohľad naspäť.
Strmý svah pod lávkou je dosť zarastený, ale občas máme výhľad do Turnianskej doliny.
Hradisko nad novou cestou cez Sorošku, pohľad od starej cesty.
To isté Hradisko (584 m) od severu, je to kopec bez fortifikačných znakov, ale strategicky situovaný nad priesmykom, kontrolovalo premávku po starom úvoze.
Výhľad z južného svahu Hradiska umožňoval kontrolovať veľký úsek cesty medzi hradmi Szádvár a Krásna Hôrka.
Kveta Markušová
foto autorka