Rimavská Seč, kostol ref. cirkvi

Dnešná obec Rimavská Seč bola v stredoveku významným trhovým mestečkom, keď v roku 1450 získala jarmočné právo a bola tiež sídlom župy. Od tejto lokality si odvodzujú svoj pôvod Páni zo Seče (alebo Séčiovci), ktorí patrili k významným šľachticom a uhorským hodnostárom. Napríklad Ondrej zo Seče (1320-1356) bol sedmohradským biskupom či Pavol zo Seče (* 1318), ktorý bol kráľovským stolníkom.

Séčiovci boli donátormi miestneho kostola sv. Martina, dnes patriaceho reformovanej cirkvi. Ide o jednoloďovú, v jadre ranogotickú stavbu s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, ktorej jadro (presbytérium) pochádza z konca 13. storočia. Objekt sa nachádza na vyvýšenine, ohradený je obranným múrom. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1332 v súpise pápežských desiatkov.

V presbytériu je nápis s vročením 1457, odkazujúci na pravdepodobnú neskorogotickú prestavbu kostola. Samotný nápis je však podstatne mladšieho dáta. V tomto období bol zemepánom mestečka Mikuláš zo Seče, o ktorom vieme, že vyžiadal pre mestečko právo trhu dvakrát do roka na sviatok Kristovho Tela a svätého Michala Archanjela. Z tejto etapy pochádzajú kamenné ostenia okien lode situované na jej južnej stene.

V roku 1554 bola Rimavská Seč vyplienená osmanskou armádou, čo pravdepodobne spôsobilo deštrukciu kostola. Okolo roku 1560 prešiel obnovou a lokálnymi úpravami, už však pod patronátom reformovanej cirkvi. Renesančnými úpravami prešiel znova v roku 1632, po tom čo vyhorel a zrútila sa klenba lode.

Posledné barokovo-klasicistické úpravy, ktoré mu dali súčasný charakter, prebehli v roku 1791. V interiéri vznikli proti sebe orientované murované empory na kratších stranách pôdorysu. Veža bola pristavaná v tomto období. Klasicistická kazateľnica pochádza z roku 1847. Obnovou prešiel v roku 1957 a 1994.

Okrem hmoty kostola sa tu z gotických prvkov nachádzajú krížová klenba presbytéria, lomený víťazný oblúk, gotické okno s lomeným oblúkom a kružbou na východnej stene presbytéria, úzke okno s mníškou na južnej stene presbytéria a na južnej stene lode sú prezentované ostenia troch neskorogotických okien. Západný portál s lomeným oblúkom je taktiež gotický.

V nedávnej dobe prebehol v interiéri kostola reštaurátorský výskum Petra Koreňa a Juraja Gregoreka. Odhalil viacero zaujímavých stredovekých nálezov. Svorník klenby presbytéria nesie pod mladšími náterovými vrstvami symbol tzv. kvetu života, teda rozetu s okvetnými lístkami, ktorá je biela na čiernom pozadí. Ide o primárnu vrstvu. Na severnej stene svätyne bol odhalený zamurovaný kamenný ústupkový portál s lomeným oblúkom, ktorý bol zamurovaný počas prestavby na konci 18. storočia. Ďalej sa tu našla stredoveká nika zamurovaná ešte v 17. storočí. Výskum vstupného západného portálu odhalil v nedávnej dobe zatmelené stredoveké magické jamky a vrypy.

Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom a kamennými osteniami. Veža je v hornej časti členená kordónovou rímsou, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.