Ako prví lokalitu dnešnej obce Brdárka osídlili pastieri, neskôr bola osídlená Valachmi. Nachádza sa na konci údolia pod vrchom Radzim a známa je svojimi čerešňovými sadmi. V čase svojho najväčšieho rozkvetu na prelome 19. a 20. storočia žilo v tejto dnes malej obci vyše dvesto ľudí.
Terajší evanjelický kostol bol postavený v roku 1696 na mieste dreveného kostola. Je to typický príklad jednoduchého vidieckeho kostolíka s prvkami renesancie a baroka. Prestavba kostola v zmysle tolerančného patentu bola dokončená v roku 1786. Pôvodne kostol nemal vežu, tú dostavili v roku 1850 a pokryli ju šindľovou zvonovitou strechou v štýle ľudového baroka. Zvony vo veži sú z roku 1921. Z roku 1754 pochádza drevený stĺpový oltár s točitými stĺpmi a mohutnou rímsou s drobnými anjelmi a nadstavcom, obohatený pozlátenou plastickou akantovou ornamentikou. Oltár má charakteristický evanjelický obsah Veľkej noci: nad predelou s obrazom Poslednej večere je obraz Ukrižovaného Krista a v nadstavci je kruhová kartuša s obrazom Vzkriesenia. Z rovnakého obdobia pochádza kazateľnica, ktorej polygonálny parapet zdobia vyrezávané pozlátené reliéfy – polosochy Ježiša a štyroch evanjelistov a rezonančný baldachýn ukončuje socha anjela.
Kostol zažil niekoľko stavebných úprav v roku 1749, kedy doňho vsadili drevenú emporu na vyrezávaných stĺpoch. Na nej je umiestnený barokový organový pozitív z roku 1762 od organára Daniela Wallachyho zo Spišskej Soboty, ktorý prešiel celkovou pamiatkovou obnovou dokončenou v roku 2017. Je to jediný dodnes kompletne zachovaný organ majstra Wallachyho. V chráme je podlaha z lomového kameňa.
Typickým prvkom evanjelických kostolov v Gemeri sú drevené alebo murované empory, vo vidieckom podaní chóry. Sedávali na nich väčšinou muži alebo mládež, kým miesta žien boli v dolných dlhých laviciach. Vyvýšené chóry podopreté stĺpmi sa stavali kvôli získaniu väčšej plochy na sedenie a ich parapety boli často pestro pomaľované. V prevažnej väčšine šlo o rozmanitú rastlinnú ornamentiku alebo iluzívne mramorovanie. Empora evanjelického kostola v Brdárke je unikátnou pamiatkou – okrem ornamentiky je vyzdobená aj siedmimi obrazmi. Výjav uprostred zobrazuje cisára Jozefa II. z vďačnosti za Tolerančný patent. Na šiestich obrazoch sú biblické motívy: rajská záhrada, stvorenie Adama, prorok Eliáš pri potoku Kerít, Eliáš vzatý do neba na ohnivom voze, kráľ Dávid v chráme a Kristus s Mojžišom a Áronom a evanjelistami v chráme.
Brdárka pôvodne cirkevne patrila ku Kobeliarovu, odkiaľ tu ako farár pôsobil aj otec Pavla Jozefa Šafárika. Na Šafárikovho otca odkazuje aj kartuša na východnej bočnej strane empory, ktorá sa stala logom brdárskeho kostola. Je na nej slovenský nápis: S pomocí Boží obnoven jest chór tento za knezství dvojctihodného pána Pavla Šafáry, pod richtarstvím slovutného muže Martina Novák, vicerichtára Jana Smerek Kohút. 1826 ve dnech mesíce mája.
V ostatnom čase bola na kostole vymenená strecha z prostriedkov Ministerstva kultúry SR. Na spolufinancovaní obnovy oltára sa podieľalo aj občianske združenie Gotická cesta v spolupráci so Stredoeurópskou nadáciou. Pri kostole vzniklo Združenie pre záchranu kostola v Brdárke, ktoré sa stará o duchovnú, kultúrnu i materiálnu stránku kostola. Usporiadanie koncertov sem prinieslo kultúrny život. Cestou do Brdárky pozývame navštíviť gotické kostoly v Koceľovciach, Roštári, Ochtinej a Štítniku.
Sloh: barokový | Obdobie postavenia: 1696 |
Cirkev: evanjelická | Okruh: štítnický |
Kontakt:Jaroslav Hric |
Telefón: +421 903 943 324 |