Brzotín, kostol ref. cirkvi

Prvou obcou južne od Rožňavy je historicky významná lokalita Brzotín, bývalé centrum panstva. Dominantou obce je románsko-gotický reformovaný kostol, ktorého základ bol postavený asi už v druhej štvrtine 13. storočia. Nachádza sa na miernej vyvýšenine v centre obce v opevnenom areáli obohnanom múrom so strielňami a opornými piliermi. Pôvodné patrocínium kostola bolo Panny Márie. Prvotná románska stavba bola tehlová, podobne ako zachovaná románska rotunda v blízkych Šiveticiach. Prvá písomná zmienka o kostole, nachádzajúca sa v súpise pápežských desiatkov, pochádza z 30. rokov 14. storočia. Prvé stavebné úpravy sa na kostole uskutočnili už v polovici 14. storočia, keď bola loď kostola rozšírená a pôvodné presbytérium bolo nahradené súčasným, kvadratickým. Ďalšie úpravy boli realizované v roku 1420 a koncom 15. storočia. Od konca 16. storočia využívajú kostol reformovaní veriaci. Barokovou úpravou prešla stavba v roku 1723, keď vznikla severná loď, a po požiari v roku 1790. Pri oprave zvýšili múry, zaklenuli priestor hlavnej lode, zväčšili okná a spevnili stavbu opornými piliermi. V tom istom čase prelial lučenský zvonolejár
B. Stephanides zvony. K renovácii veže a jej nadstavbe došlo v roku 1804, stavbu viedol staviteľ J. Iserle. V ďalších rokoch sa uskutočnili menšie úpravy. V roku 1806 k severnému vstupu kostola pristavali malú arkádovú predsieň. V roku 1830 pristavali vchod do krypty Hámošovcov na východnej strane presbytéria a v roku 1857 získal kostol nové zvony preliatím starých lučenským zvonolejárom J. Heidenbergerom. Kostol opravoval v roku 1888 rožňavský staviteľ F. Szilvássy. Od roku 2004 postupne
prebieha jeho výskum a obnova.

Kostol predstavuje dvojloďovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a prestavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou z polovice 14. storočia, ktorej svorník je ozdobený motívom päťcípej hviezdy. Loď kostola má pruské klenby z obdobia neskorobarokovej úpravy, bočná loď hrebienkové krížové klenby z roku 1723. Počas archeologického výskumu v roku 2004 boli na južnej strane lode objavené románske štrbinové okná. Na južnej stene lode boli odkryté zvyšky exteriérivej maľby pravdepodobne sv. Krištofa s malým Ježiškom na pleci. Z gotických detailov sa zachovali portály na západnej strane veže, na východnej stene a pri vstupe do sakristie, a gotické okná presbytéria a veže. Gotické okno s mníškou ukončuje bývalé presbytérium, v jeho záklenku sa dochovalastredoveká geometrická výmaľba.

Neskorobarokové vnútorné vybavenie kostola odráža teologické dôrazy reformovanej cirkvi. Zásadne sa nezobrazuje Boh ani žiadne biblické postavy, preto má v reformovaných kostoloch priestor strohá elegancia s rastlinnými vzormi. Dôraz je kladený na hlásanie Božieho slova, priestoru preto dominuje centrálne umiestnený stôl Pána a nad ním kazateľnica. Oltár v reformovaných kostoloch nenájdeme, podobne nie je akcentovaný ani priestor pôvodnej svätyne. Kazateľnica s motívom desatora je neskorobaroková z druhej polovice 18. storočia. Na rezonančnej strieške zdobenej volútami nájdeme erb rodu Mariášiovcov, ktorí boli donátormi kostola. Typickým prvkom reformovaných kostolov je tzv. Mojžišova lavica, ktorá sa nachádza v blízkosti kazateľnice a je vyhradená farárovi. Na protiľahlej strane je umiestnená baroková patronátna lavica určená významným predstaviteľom obce. Západnú stranu lode kostola uzatvára drevená empora s neorenesančným organom. V kostole uchovávajú vzácny renesančno-barokový kalich z roku 1631. Súčasťou areálu je aj krypta Mariášiovcov.

V Brzotíne nájdeme aj klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Anny. Nachádzajú sa tu zvyšky Brzotínskeho hradu, barokový kaštieľ Mariášiovcov, klasicistický tzv. Biely kaštieľ a tri kúrie. Motív mariášiovského erbu sme vybrali ako logo kostola.


	Sloh: gotický	Obdobie postavenia: druhá štvrtina 13. storočia
	Cirkev: reformovaná	Patrocínium: pôvodne Panny Márie
	Okruh: rožňavský