„Ja podľa poradia posledný spomedzi početných bratov –  Štefan – som pochovaný v chladnej štítnickej zemi. Usnul som v meste Dobšiná 15. júna 1594 o 6. hodine popoludní.

„Neveril Štefan pred Fiľakovom, že bude pokojne odpočívať v zemi. Ale náhle ho zasiahli strašné bolesti. Sudička vztiahla rýchlo na neho krvavú roku. Prečo je takýto osud lepší pre človeka? Keď starosti a námaha pominú, hľa príde blažený pokoj.“

Csergheő, G; Csoma J: Alte Grabdenkmäler aus Ungarn: Beitrag zur Kunst- und Culturgeschichte, obr. č. 25, Budapest: F. Kilian, 1890

Tento nápis v latinčine, sa nachádza na kamennej tumbe v južnej bočnej lodi kostola v Štítniku. Štefan Csetneky, ktorého hrob chránila, bol posledným mužským potomkom vznešeného rodu. Jeho otcom bol Ladislav IV. Kvôli chýbajúcim dokumentom nie je isté, kedy sa Štefan narodil. Treba ľutovať, že na tumbe nie je tento údaj. Nezachovali sa ani staré záznamy štítnického kostola. Je pravdepodobné, že zomrel starší ako šesťdesiatročný, čiže sa musel narodiť pred rokom 1530.  Žil plodný a nepokojný život v časoch tureckého plienenia. V roku 1593 sa zúčastnil vojenskej výpravy, počas ktorej pod vedením Titenbachia vyrvali Turkom z rúk Sobôtku a Fiľakovo.

V strede jeho záujmu bolo vzdelávanie a pestovanie vied. Študoval vo Wittenbergu, kde v spoločnosti viacerých jemu podobných krajanov, počúval prednášky Lutherovho žiaka Melanchtona. Podľa záznamov bol jeho najlepším priateľom Mikuláš Monoky, ktorý mal za manželku dcéru Štefanovho brata Michala – Annu.

Štefan býval v Štítniku. Tu v roku 1590 vlastnoručným podpisom potvrdil artikuly muránskej a štítnickej synody augsburského vyznania. Ku sklonku života sa uchýlil do Dobšinej, ktorá bola tiež súčasťou štítnického panstva. Zomrel na následky ťažkej a rýchlej choroby, následok strádania počas protitureckých výprav. Telo bolo prenesené do Štítnika a uložené do krypty pod presbytériom v evanjelickom kostole. Po oprave kostola na prelome 19. a 20. stor. bola kamenná doska prenesená do bočnej kaplnky.

Eva Šmelková, OZ Gotická cesta