Rimavské Brezovo je podobne ako množstvo iných obcí v regióne spojené s baníckou históriou. Pôvodne ranogotický kostol, týčiaci sa ponad nízku zástavbu rodinných domov, bol pred reformáciou zasvätený Narodeniu Panny Márie. Názov obce sa v prvej písomnej zmienke z roku 1334 spomína ako Brezou a istý čas bola aj župným sídlom Malohontu.
Jednoloďový kostol bol pravdepodobne postavený v prvej polovici 14. storočia s rovno zakončeným presbytériom a zaklenutím krížovou klenbou. Najväčšou prestavbou kostol prešiel v roku 1893 kvôli kapacite nevyhovujúcej nárastu obyvateľstva, ktorý pretrvával od postavenia železiarne v obci na konci 18. storočia. Pôvodná sakristia na severnej strane bola zbúraná, vchod zamurovaný a loď bola rozšírená južným smerom. Staršie presbytérium tak stratilo svoju úlohu a začalo sa využívať na sedenie v bočnom priestore. Vďaka tejto prestavbe sa na stenách zatretých vápnom našli stredoveké nástenné maľby, ich reštaurovaniu sa vtedy venovali I. Möller a I. Huszek, bohužiaľ nie vždy najšetrnejším spôsobom.
Kvalitné interiérové maľby v pôvodnej gotickej časti sú pravdepodobne prácou umelcov z dielne Majstra ochtinského presbytéria. Najvýraznejším prvkom je Kristus v sláve, postava žehnajúceho Krista v žiariacom kruhu so Slnkom a Mesiacom, vyobrazený vo východnej časti klenby. Okrídlený lev a orol so zlatými krídlami po stranách symbolizujú evanjelistov Marka a Jána, oproti nim anjel a okrídlený býk zase Matúša a Lukáša. Mariánska tematika je rozpracovaná v dvoch pásoch po obvode celého presbytéria. Spodný pás severnej steny patrí zobrazeniu Smrti Panny Márie, nad touto kompozíciou nájdeme v regióne ojedinelý taliansko-byzantský motív Nanebovzatia Panny Márie s postavou Krista v mandorle, ktorému na kolenách stojí malé dieťa ako duša Panny Márie, celý výjav pridržiava štvorica štylizovaných anjelov. Pod Mariánskym cyklom je celý obvod stien pomaľovaný šablónovou ornamentikou, do ktorej je vložený pás medailónov v tvare štvorlístkov s hlavami prorokov. Táto časť malieb sa zdá byť najmenej zasiahnutá premaľbami, zachovala sa vo veľmi dobrom stave a v pôvodnom kolorite. Na stenách lode sa kvôli rôznym stavebným úpravám fresky zachovali iba vo fragmentoch. Najlepšie sa zachovali fresky na južnej časti víťazného oblúka, vidieť môžeme Krista v mandorle, žehnajúceho anjela alebo aj zaujímavý výjav svätého Bartolomeja, ktorý bol stiahnutý z kože a v zobrazení si ju nesie na palici. Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky kristologického cyklu, napríklad Kristus nesúci kríž a Ukrižovanie. Južná stena bola pri prestavbe z veľkej časti zničená. Pri výskume sa však objavilo zobrazenie Svätej Anny ako madony s dieťaťom v náručí, ku ktorej prichádzajú ženy s darmi v košíkoch. Nesú jej aj holúbätá na prípravu tradičnej posilňujúcej polievky pre rodičku, tento výjav je s veľkou pravdepodobnosťou na území Slovenska úplne ojedinelý a súvisí so silne zakotvenou mariánskou úctou na slovenskom vidieku.
Komplexná obnova a výskum sa realizovali v postupných etapách od roku 2005 do roku 2019, cenným objavom bola aj pôvodná približne 700-ročná dlažba v presbytériu. Obnova presbytéria bola ocenená hlavnou cenou súťaže Kultúrna pamiatka roka 2012, reštauračné práce prebehli pod vedením M. Janšta a R. Boroša.
Sloh: gotický | Obdobie postavenia: prvá polovica 14. storočia |
Cirkev: evanjelická | Patrocínium: pôvodne narodenia Panny Márie |
Okruh: rimavský |
Kontaktná osoba: ThDr. Jana Miháliková, farárka | |
Telefón: +421 950 469 052 |