Žíp, kostol ref. cirkvi – Gotická cesta

Stredoveký neskororománsky kostol asi z konca 13. storočia v Žípe, malebnej starobylej gemerskej obci, bol postavený na mieste staršieho, snáď neskororománskeho objektu, o čom svedčí jeho archaicky pôsobiace presbytérium s nepravidelným polygonálnym pôdorysom a štrbinové okienko na nezvyčajnom mieste – na východnej stene lode. Prvá písomná zmienka o obci pochádzajúca z roku 1295 a pôvodné patrocínium kostola zasväteného Panne Márii len potvrdzujú jeho starobylosť. Kostol sa spomína v súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332 –1337. Neskorogoticky bol prestavaný v období okolo roku 1500, bola rozšírená loď západným a severným smerom. Kostol postihlo viacero prestavieb, najrozsiahlejšia v 17. storočí, keď sa stal reformovaným, ale aj v 18. storočí, keď k nemu pribudla samostatná drevená zvonica spojená s kostolom krytým priechodom. Niekedy po roku 1775 bolo presbytérium zamurované a využívané ako sklad, k opätovnému otvoreniu tejto steny došlo až počas obnovy kostola v 70. rokoch. Do rozšírenej lode bola vstavaná maľovaná protestantská empora. Počas týchto prestavieb značne utrpela pôvodná stredoveká maľovaná výzdoba stien v interiéri kostola, ktoré po dlhé stáročia, vzhľadom k zmene kostola na reformovaný boli pri každej oprave odstraňované. Prítomnosť malieb preukázal už prvý výskum v roku 1905, k jeho dokončeniu došlo až v rokoch 1970 – 1978, keď sa začala komplexná pamiatková obnova kostola. Poslednou obnovou prešiel v roku 2016 z iniciatívy maďarskej nadácie Teleki László, keď bolo riešené odvodnenie kostola a bola obnovená aj drevená zvonica. V roku 2020 sa tu uskutočnil archeologický výskum.

V stavbe sa prelínajú prvky románskeho a gotického slohu. Románsku architektúru zastupujú štrbinové okná v presbytériu a polkruhový víťazný oblúk. Gotickým prvkom pôvodnej stavby je polygonálne ukončenie presbytéria. V jeho južnej stene je polkruhovo ukončená sedília. Z neskorogotickej etapy pochádza okrem lode aj južný portál. V interiéri sa nachádza trojramenná empora a kazetový strop z roku 1775. Vo víťaznom oblúku je osadená kazateľnica s barokovou rezonančnou strieškou. Areál kostol bol pôvodne obohnaný obranným múrom, ktorý sa nedochoval. Pri kostole stojí drevená zvonica so šindľovou strechou pochádzajúca z obdobia okolo roku 1750.

Nástenné maľby z prelomu 14. a 15. storočia sa zachovali na vnútorných stenách presbytéria a na stenách víťazného oblúka. V závere polygónu presbytéria osvetleného trojicou okien sú to fragmenty neidentifikovaných stojacich postáv, pod nimi na východnej stene presbytéria napodiv veľmi dobre zachovaný iluzívny záves – lambrekýn, skoro rovnaký ako v kostole v Kyjaticiach, ktorý je v pokračovaní na južnej stene členený do obdĺžnikového rastrovaného vzoru. V špalete víťazného oblúka sú dobre zachované polpostavy prorokov v kvadrilóboch a fragmentárne zachovaná postava sv. Štefana kráľa. Ďalšie dve postavy svätcov sa čiastočne zachovali po stranách východnej steny víťazného oblúka. Nad oblúkom je namaľovaný rad štíhlych postáv múdrych a pochabých panien prichádzajúcich z dvoch strán k ústrednému Žehnajúcemu Kristovi. Je to najlepšie zachovaná maľba v žípskom kostole, ktorá je dôkazom existencie jeho staršej stavby: v rade múdrych panien je v jednej sonde prezentovaná postavička zo staršej, ranogotickej výmaľby víťazného oblúka s rovnakou tematikou. S pôvabnými dievčenskými postavičkami v splývajúcich gotických šatách pripomína táto maľba analogický výjav na víťaznom oblúku kostolíka v Chyžnom. Na stene víťazného oblúka zo strany lode sú zachované fragmenty ďalších malieb: v hornom páse Zvestovanie s čiastočne zachovanou postavou kľačiacej Panny Márie, v dolnom páse zvyšky maľovanej gotickej oltárnej architektúry a postava svätice s dlhých riasených šatách. Maľby reštaurovali v rokoch 1972 – 1976 A. Leixner a J. Pakan.


	Sloh: románskogotický	Obdobie postavenia: koniec 13. storočia
	Cirkev: reformovaná	Patrocínium: pôvodne Panny Márie
	Okruh: rimavský