Ranogotický kostol zasvätený pôvodne svätému Ondrejovi patrí medzi najstaršie gemerské kostoly. Obec Roštár vznikla ako banícka osada v polovici 13. storočia, prvá písomná zmienka o nej je z roku 1318. Na banícku minulosť odkazuje aj slovo roštár, ktoré v minulosti označovalo robotníka pracujúceho pri pálení rudy. Pramene spomínajú tri hámre v obci na začiatku 16. storočia.
Kostol postavili na konci 13. storočia na miernej vyvýšenine v strede obce. Jednoloďový priestor má pravouhlo zakončené presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou a na západnej strane predstavanú vežu, na ktorej sa zachovali všetky gotické okná. Roštársky kostol, rovnako ako veľká väčšina kostolov v regióne, prešiel v období reformácie do rúk evanjelikov augsburského vyznania. Cirkevný zbor tu vznikol v roku 1590 ako jeden z prvých v Gemeri. V tomto kostole v januári 1604 prijali gemerskí evanjelici tzv. Roštárske články, svoj prvý cirkevný zákon, ktorý v roku 1610 potvrdil palatín Juraj Thurzo. Evanjelici zvyčajne zamaľovali nástenné maľby a tieto sa v kostoloch odkrývali až od 19. storočia. Po požiari kostola v roku 1689 bola loď nanovo zaklenutá barokovými klenbami a v roku 1701 vyhotovili lavice a drevené empory pestro pomaľované rastlinnou ornamentikou.
Drevený barokový oltár z roku 1724 je zdobený ornamentálnou rezbou s anjelmi držiacimi girlandy kvetov. Oltárnemu obrazu kalvárie s postavami Panny Márie a učeníka Jána dominuje plastika Krista na kríži. Pod ním je obraz Poslednej večere a v nadstavci obraz Vzkriesený Kristus. Na pätách stĺpov oltárnej architektúry sú biblické citáty. V rovnakom štýle je vyhotovená kazateľnica so sochami Krista Spasiteľa a štyroch evanjelistov. Na baldachýne kazateľnice je umiestnená plastika pelikána – ide o jeden z najstarších kresťanských symbolov odkazujúcich na Ježiša Krista. V stredoveku sa verilo, že v čase hladu pelikán kŕmi svoje potomstvo vlastnou krvou. Symbol sebaobetujúcej lásky odkazuje na krv Ježiša Krista, ktorá je vyliata za všetkých ľudí a zachraňuje ich. Motív pelikána kŕmiaceho svoje mláďatá sa stal aj logom roštárskeho kostola.
Krstiteľnica s plastikou Kristovho krstu vznikla v tom istom období i slohu. Nápis nad víťazným oblúkom pripomína ostatnú obnovu kostola z roku 1935. Počas výskumu v roku 1977 boli na stenách presbytéria objavené fragmenty stredovekých nástenných malieb, z ktorých bolo možné dobre identifikovať výjav svätá Alžbeta Uhorská ošetruje chorých a výjav Klaňania sa troch kráľov. Čiastočne bola odkrytá aj ornamentálna maľba na klenbových rebrách. Nástenné maľby v roštárskom kostole vznikli prevažne technikou na sucho (secco). Oproti klasickej freske je táto technika nástennej maľby menej trvácna. Fresky sú v súčastnosti zakryté. Svätá Alžbeta, dcéra uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov, je patrónkou žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných a núdznych.
Ev. cirkevný zbor v Roštári bol na jeseň 2017 odmenený za reštaurovanie oltára cenou Fénix – kultúrna pamiatka roka 2016, ktorú udeľuje Ministerstvo kultúry SR za príkladne zreštaurované pamiatky. Reštaurovanie oltára sa uskutočnilo s odbornou a finančnou pomocou občianskeho združenia Gotická cesta a Stredoeurópskej nadácie.
Príbuznú ranogotickú stavbu vidieckeho kostolíka s pravouhlým presbytériom nájdeme v neďalekej Markuške s pôvabným klasicistickým interiérom miestneho kostolíka. Pozývame vás navštíviť aj ďalšie kostoly Gotickej cesty, ktoré nájdete v susedných obciach Štítnik, Ochtiná a Koceľovce.
Sloh: gotický | Obdobie postavenia: koniec 13. storočia |
Cirkev: evanjelická | Patrocínium: pôvodne sv. Ondreja |
Okruh: štítnický |
Kontakt: Alica Baštáková, kostolníčka | |
Telefón: +421 917 126 748 |