Kraskovo, ev. a. v. kostol

Opevnený ranogotický kostol z prvej polovice 14. storočia bol postavený na mieste staršej stavby. V 15. storočí bol opevnený múrom, do areálu ktorého bola v roku 1657 postavená drevená zvonica rámovej konštrukcie. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou má v lodi maľovaný kazetový strop z roku 1758, presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Nástenné maľby pochádzajú zo 60. a 70. rokov 14. storočia, pričom autorom časti fresiek je Majster ochtinského presbytéria. Fresky v interiéri objavil začiatkom 20. storočia I. Huszka, ktorý ich reštauroval v roku 1905. Maľby v interiéri a exteriéri kompletne reštaurovali v rokoch 1983–1985 J. Josefík, L. Székely a I. Žucha.

V takmer intaktne zachovanom stredovekom interiéri kostola majú tunajšie nástenné maľby vďaka svojmu rozsahu a komplexnosti zachovania mimoriadne silnú výpovednú hodnotu. Tematicky sú zamerané na jednotlivé výjavy z mariánskeho a pašiového cyklu, ktoré však nemajú jednotnú koncepciu na rozdiel od horného pásu severnej steny lode s kompletným zobrazením Svätoladislavskej legendy. Presbytériu dominuje Žehnajúci Kristus v mandorle, ďalej tu nájdeme Abraháma držiaceho v obrúsku duše blažených, dvojice symbolov evanjelistov, Veronikinu šatku s Kristovým portrétom, dvanásť apoštolov, sv. Petra, sv. Pavla a sv. Jána, nad postavami múry Nebeského Jeruzalema a nad nimi Boha Otca a Krista. Na severnej stene je namaľovaná vežičková monštrancia doplňujúca pastofórium, vedľa pastofória je pravdepodobne sv. Tomáš. Na víťaznom oblúku postavy sv. Kozmu a Damiána. Vnútorné ostenie triumfálneho oblúka zdobia kvadrilóby polpostavami prorokov. Zo strany lode je oblúk tvorený výjavmi mariánskeho cyklu: Zvestovanie Panne Márii s postavou žehnajúceho Boha Otca a kľačiaca postava archanjela Gabriela. Dobrú znalosť talianskych predlôh u autora prezrádza váza v tvare amfory s kvetom ľalie a kostolík pripomínajúci románsku kaplnku sv. Františka (tzv. Porciunkula) v Assisi. Po stranách víťazného oblúka sa nachádza Panna Mária Ochrankyňa a Posledný súd stvárnený postavou sv. Michala archanjela vážiaceho duše. Mariánsky cyklus pokračuje na severnej stene lode scénou klaňania sa Troch kráľov. Tu zaujme stvárnenie tiav, ktoré autor nikdy nevidel a preto ich spodobnil v podobe koní s hrbmi. Napravo je čiastočne zničená Pieta a Sv. Helena s krížom vedľa Sv. Anny s malou Máriou vlone. Dominantnou freskou severnej lode je kompletná Svätoladislavská legenda v hornom páse. Na výjave kumánsky bojovník unáša uhorské dievča menom Ladiva z mesta Varadín. Ladislav sa vydáva prenasledovať Kumána s úmyslom dievča zachrániť. Keďže Ladislav Kumánovi nestačí, zakričí na dievča, aby stiahlo Kumána na zem, na čo sa začína boj medzi Ladislavom a Kumánom. Tento boj tiež v prenesenej rovine symbolizuje boj kresťanského dobra s pohanským zlom. Ladiva presekne Kumánovi šľachu a následne Kumána usmrtí mečom. Krvavý výjav strieda selanka, keď sv. Ladislav oddychuje s hlavou v lone dievčiny.

V exteriéri na východnej stene presbytéria sa nachádza freska sv. Krištofa.

V kostole sa tiež nachádza hodnotné, prevažne renesančné a barokové zariadenie: kamenná stredoveká krstiteľnica z 13. storočia a drevený mobiliár: západná maľovaná empora z roku 1669, renesančný oltár a kazateľnica z roku 1668, baroková patronátna lavica z roku 1731.

Ako logo kostola sme zvolili charakteristickú fresku Michala Archanjela vážiaceho duše z pravej strany víťazného oblúka.