Ochtiná, ev. a. v. kostol

Ochtinský kostol s pôvodným patrocíniom sv. Mikuláša patrí medzi najstaršie a najzaujímavejšie dominanty gemerského vidieka. Názov obce odvodený s veľkou pravdepodobnosťou od staronemeckého výrazu pre číslovku osem: „ocht“ je dôkazom osídlenia tejto lokality nemeckými „hosťami“ v 2. polovici 13. storočia. Podľa historických prameňov pôvodných osem nemeckých
rodín tu založilo prosperujúcu osadu na báze ťažby železnej rudy nachádzajúcej sa v blízkom vrchu Hrádok.

Dispozícia kostola a jeho veža s dvomi radmi združených románskych okien však poukazujú na staršie sídlisko, ktoré mohlo byť zničené počas tatárskeho vpádu, lebo v listine Bela IV. z roku 1243,
ktorou daruje za verné služby Detrikovi a Filipovi Bubekovcom veľkú časť územia v údolí rieky Slanej, sa nespomína. V roku 1318 sa Ochtiná spomína ako majetok štítnickej vetvy Bubekovcov,
ktorí zaiste podporili aj výstavbu tunajšieho kostola a neskôr aj jeho výmaľbu. Gotický kostol postavený na mieste zničenej románskej stavby, z ktorej sa možno zachovala veža, bol jednoloďový,
s polygonálne zakončeným presbytériom so severnou sakristiou. Okolo polovice 14. stor. bol vymaľovaný figurálnymi nástennými maľbami freskovou technikou. Začiatkom 16. storočia
bol pomerne malý priestor kostola rozšírený o severnú bočnú loď zaklenutú hviezdicovou klenbou.

V prvej tretine 17. stor., kedy bol kostol už evanjelický, dochádza k zabieleniu stredovekých
nástenných malieb a v priebehu 18. stor. k novému zastropeniu lode pruskými klenbami.
Gotické nástenné maľby pokrývajú celý vnútorný plášť presbytéria a fragmentárne
sú zachované v povalovom priestore. Na severnej stene hlavnej lode, ktorá bola otvorená dvomi širokými arkádami do pristavanej bočnej lode, sa nástenné maľby nezachovali,
oproti na južnej stene lode vidno len niekoľko fragmentov mladšej renesančnej ornamentiky, pod ktorou možno predpokladať súvislejšiu vrstvu malieb. Maľby v presbytériu zobrazujúce christologický cyklus sú rozdelené do troch pásov nad sebou. Jednou z najpôsobivejších
ochtinských fresiek je Posledná večera, ktorá zaujme nielen svojou farebnosťou, ale aj určitou intimitou príbehu, ktorá vrcholí v nasledujúcom výjave Modlitba v Getsemanskej záhrade.

V záklenku rozetového okna záveru presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Svätej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (obdobné stvárnenie poznáme u nás len
z Kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z Kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu (1545 – 1563). Považujúc ho za dávny stredoveký symbol, vybrali sme ho ako logo kostola i gemerskej Gotickej cesty.

Autora ochtinských malieb môžeme stotožniť s autorom koceľovského presbytéria. V Ochtinej však upustil od prísnej lineárnosti a výrazných kontúr a v zobrazení jednotlivých postáv uplatňuje
modeláciu tvarov tónovou maľbou. Postavy sú živšie, gestá výraznejšie a záhyby odevov mäkšie ako u koceľovských malieb. Kvalitu maliara počas výskumu v 70. rokoch zhodnotili prof. Milan Togner
a akad. mal. Jiří Josefík, ktorí mu prisúdili prívlastok Majster ochtinského presbytéria. Svojím vysoko profesionálnym výtvarným prejavom, naratívnosťou a monumentalitou patria práce tohto maliara v Ochtinej a v blízkych Koceľovciach k maliarsky i umelecky najvyzretejšiemu
smeru gemerskej nástennej maľby.

OZ Gotická cesta systematicky pomáha s obnovou tohto kostola. Spolu so Stredoeurópskou nadáciou zabezpečilo finančné prostriedky na spoluúčasť pri dotáciách z Ministerstva kultúry SR. Po úspešnom reštaurovaní oltára a kazateľnice bola v poslednom období realizovaná postupná výmena šindľovej strešnej krytiny.


O otáznom románskom pôvode veže sa ešte vedú diskusie vzhľadom na zistenia výskumov. Viac tu:

Konferencia 2014: Architektonicko-historický výskum strechy a krovu ev. kostola v Ochtinej (Glos)

Kontakt:
Martin Dudáš, diakon, CZ ECAV Ochtiná
0905 874 096