Dátum:
Rubrika:
Európske dedičstvo, Kostoly, Štítnický okruh
Tagy:

Ochtiná, ev. a. v. kostol

Ochtinský kostol s pôvodným patrocíniom sv. Mikuláša patrí medzi výrazné dominanty gemerského vidieka. Názov obce odvodený s veľkou pravdepodobnosťou od nemeckého mena lokátora Achacius je dôkazom osídlenia tejto lokality nemeckými hosťami v 2. polovici 13. storočia. Podľa miestnej tradície pôvodných osem nemeckých rodín tu založilo prosperujúcu osadu na báze ťažby železnej rudy nachádzajúcej sa pod blízkym vrchom Hrádok.

Najstaršie jadro kostola pochádza pravdepodobne z prvej polovice 14. storočia, ide o loď s presbytériom s polygonálnym záverom. V roku 1318 sa Ochtiná spomína ako majetok pánov zo Štítnika, ktorí zaiste podporili aj výstavbu tunajšieho kostola a neskôr aj jeho výmaľbu.
Hypotéza o románskom predchodcovi kostola bola nedávnymi výskumami vyvrátená. V druhej polovici 14. storočia bola najprv doplnená sakristia s valenou klenbou, neskôr bolo presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Vymaľovaný figurálnymi nástennými maľbami freskovou technikou bol na prelome 14. a 15. storočia. Vtedy bola predstavaná aj veža s použitím združených okien, pripomínajúcich ešte románske stavby. Či boli prenesené z inej stavby, alebo išlo o v tej dobe už archaické riešenie, nie je objasnené.

Asi koncom 15. storočia bol pomerne malý priestor kostola rozšírený o severnú bočnú loď, neskôr zaklenutú hviezdicovou klenbou. V prvej tretine 17. storočia, keď bol kostol už evanjelický, dochádza k zabieleniu stredovekých nástenných malieb a v priebehu storočia k novému zaklenutiu lode valenou klenbou s výsečami. Časť nástenných malieb sa tak ocitla v priestore krovu.

Gotické nástenné maľby pokrývajú celý vnútorný plášť presbytéria a fragmentárne sú zachované v povalovom priestore. Na severnej stene hlavnej lode, ktorá bola otvorená dvomi širokými arkádami do pristavanej bočnej lode, sa nástenné maľby nezachovali, oproti na južnej stene lode vidno len niekoľko fragmentov malieb a mladšiu renesančný ornamentiku. Maľby v presbytériu zobrazujúce christologický cyklus sú rozdelené do troch pásov nad sebou. Jednou z najpôsobivejších ochtinských fresiek je Posledná večera, ktorá zaujme nielen svojou farebnosťou, ale aj určitou
intimitou príbehu, ktorá vrcholí v nasledujúcom výjave Modlitba v Getsemanskej záhrade. V záklenku rozetového okna presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Svätej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (toto stvárnenie poznáme u nás len z Kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z Kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu (1545 – 1563). Považujúc ho za dávny stredoveký symbol, vybrali sme ho ako logo kostola i gemerskej Gotickej cesty.

Autora ochtinských malieb môžeme stotožniť s autorom koceľovského presbytéria. V Ochtinej však upustil od prísnej lineárnosti a výrazných kontúr a v zobrazení jednotlivých postáv uplatňuje modeláciu tvarov tónovou maľbou. Postavy sú živšie, gestá výraznejšie a záhyby odevov mäkšie ako u koceľovských malieb. Kvalitu maliara počas výskumu v 70. rokoch zhodnotili prof. Milan Togner a akad. mal. Jiří Josefík, ktorí mu prisúdili prívlastok Majster ochtinského presbytéria. Svojím vysoko profesionálnym výtvarným prejavom, naratívnosťou a monumentalitou patria práce tohto maliara v Ochtinej a v blízkych Koceľovciach k maliarsky i umelecky najvyzretejšiemu smeru gemerskej nástennej maľby.

Združenie Gotická cesta systematicky pomáha s obnovou kostola. V ostatnom období boli realizované pamiatkové a archeologické výskumy kostola, ktoré objasnili jeho zložitý stavebný vývoj.

 

Sloh: gotický Obdobie postavenia: koniec 13. storočia až začiatok 14. storočia
Cirkev: evanjelická Patrocínium: pôvodne sv. Mikuláša
Okruh: štítnický

 

Kontakt: Martin Dudáš, diakon, CZ ECAV Ochtiná
Telefón: +421 905 874 096

 

Konferencia 2014: Architektonicko-historický výskum strechy a krovu ev. kostola v Ochtinej (Glos)