Štítnik, ev. a. v. kostol

V Štítniku stojí od 13. storočia úchvatný gotický kostol pôvodne zasvätený Blahoslavenej Panne Márii. Od stredoveku ostal vzácne nepoškodený a neprestavaný. Dali ho postaviť Štítnickí, príbuzní rodu Bubekovcov. Pôvodne to bol len veľmi malý kostol, no v priebehu druhej tretiny 14. storočia, keď už boli pánmi na štítnickom hrade, ho dali rozšíriť podľa plešivského vzoru. Vznikla trojloďová bazilika.

Predĺženie severnej bočnej lode z polovice 15. storočia je dodnes nedokončené. Z tejto etapy pochádzajú všetky dvoj a trojdielne gotické okná s neskorogotickými plamienkovými kružbami. V roku 1460 bola dokončená neskorogotická etapa prestavby kostola. Presbytérium zaklenuli sieťovou a hviezdicovou klenbou. Obnovu zavŕšila nová fresková výmaľba, ktorá na stenách staršej stavby prekryla pôvodné maľby. Vzhľadom na rôzne prekážky sa výstavba kostola pretiahla až do 2. tretiny 18. storočia, keď bola dostavaná a zastrešená mohutná veža.

V polovici 16. storočia sa kostol stal evanjelickým a. v. a v 17. storočí sa prikročilo k obnove jeho vnútorného zariadenia v tomto duchu. Pri obnove interiéru boli zabielené stredoveké nástenné maľby, ktoré boli odkryté začiatkom 20. storočia, keď bol kostol obnovený a reštaurovaný pod vedením Istvána Gróha.

Nástenné maľby vyhotovené v prevažnej miere talianskou freskovou technikou pokrývali pôvodne všetky vnútorné steny ženské postavy s nápisovými stuhami symbolizujúce sedem slobodných umení, ktoré tvorili základ stredovekej vzdelanosti: aritmetika, astrológia, geometria, gramatika, logika, muzika a rétorika. Maľby z poslednej tretiny 15. storočia zobrazujú sedem sviatostí. V predĺžení hlavnej lode a na severnej stene presbytéria je pašiový cyklus. Celkovo sa pod omietkou štítnického kostola skrýva ešte veľa neobjavených malieb. Okrem malieb v interiéri sa nachádzajú zvyšky fresiek aj na vonkajších stenách kostola, ako je odhalený výjav sv. Krištofa s Ježiškom na pleci na južnej stene. Význam štítnických malieb ďaleko prekračuje hranice regiónu a bezprostredne zasahuje do vývoja stredovekého umenia strednej Európy.

Mimoriadne hodnotný je aj mobiliár kostola, pozostávajúci z cennej liatinovej krstiteľnice (1454) či neskorogotického stalla zo začiatku 16. storočia. Ostatné zariadenie pochádza väčšinou zo 17. a 18. storočia. Sú to hlavne drevené maľované empory štítnických cechov so svojimi emblémami, kostolné lavice s parapetmi pomaľovanými kvetinovými kompozíciami, mohutná polychrómovaná organová empora s barokovou organovou skriňou, ranobaroková kazateľnica, vysoký trojstupňový oltár (1636) s cennými manieristickými tabuľovými maľbami a 14 renesančných a barokových drevených polychrómovaných epitafov a mortuárií. Na vysoko položenom balkóne s kamennou balustrádou (tzv. chór malomocných) je umiestnený renesančný organ, dar miestneho zemepána Gabriela Bakoša z obdobia okolo roku 1639.


	Sloh: gotický	Obdobie postavenia: 13. storočie
	Cirkev: evanjelická	Patrocínium: pôvodne Panny Márie
	Okruh: štítnický

Kontakt: Mgr. Jana Hrivniaková, farárka
Telefón: +421 907 337 855

Pohľad na kostol od severu

Pohľad do presbytéria

Pohľad do presbytéria z empory

Barokový a renesančný organ

Klenba v presbytériu

Freska zobrazujúca osem starozmluvných prorokov

Renesančný oltár z roku 1636

Gotická krstiteľnica z roku 1454

Gotické stallum

Renesančné moruárium

Detail sviatosti manželskej z cyklu siedmich sviatostí

Detail zobrazenia svine, atribút sv. Antona pustovníka

Maľované empory

Tagy:

Štítnik, ev. a. v. kostol

Pavel Albert