Štítnik, ev. a. v. kostol

V Štítniku stojí od 13. storočia úchvatný gotický kostol. Od stredoveku ostal vzácne nepoškodený a neprestavaný. Dali ho postaviť Štítnickí, vetva rodu Bubekovcov. Pôvodne to bol len veľmi malý kostol, no v priebehu druhej tretiny 14. storočia, kedy už boli pánmi na štítnickom hrade, ho dali rozšíriť podľa plešivského vzoru. Vznikla trojloďová bazilika.

V roku 1460 začali so stavbou ďalšej etapy. Klenby zaklenuli sieťovou a hviezdicovou klenbou. Predĺženie severnej bočnej lode je dodnes nedokončené. Z poslednej tretiny 15. storočia sú všetky dvoj a trojdielne gotické okná s neskorogotickými plamienkovými kružbami. Obnovu zavŕšila nová fresková výmaľba, ktorá na stenách staršej stavby prekryla pôvodné maľby. Vzhľadom na rôzne prekážky sa výstavba kostola pretiahla až do 2. tretiny 18. storočia, kedy bola dostavaná a zastrešená mohutná veža.

V polovici 16. storočia sa kostol stal evanjelickým a. v. a v 17. storočí sa prikročilo k obnove jeho vnútorného zariadenia v tomto duchu. Pri obnove interiéru boli zabielené stredoveké nástenné maľby, ktoré boli odkryté zač. 20. storočia, kedy bol kostol kompletne obnovený. Nástenné maľby vyhotovené v prevažnej miere talianskou freskovou technikou pokrývali pôvodne všetky vnútorné steny kostola. Štítnické fresky sú z viacerých etáp od polovice 14. storočia do zač. 16. storočia. Z najstaršej vrstvy malieb sa zachoval fragment výjavu z Apokalypsy znázorňujúci triumf Smrti, ktorá je zobrazená v podobe cválajúceho jazdca na bielom koni. Dolnú časť severnej steny bočnej lode zapĺňa christologický cyklus. Z neho je najpopulárnejšia maľba zvaná Štítnickou madonou. Monumentálny výjav Volto Santo je námetovo ojedinelý zjav v našom umení. Je talianskou interpretáciou legendy o zázračnom kríži so sochou Ukrižovaného Krista-kráľa (ide o legendu o sv. Staroste).

Neprehliadnite drobný výjav zo starozákonnej legendy o Jonášovi a veľrybe. Túto legendu nájdeme v štítnickom kostole výtvarne spracovanú ešte dvakrát: v podobe reliéfu v nadstavci hlavného oltára a ako tabuľovú maľbu na jednom z epitafov. Pre túto trojitosť motívu je Jonáš v logu kostola.

V okrúhlych medailónoch sú namaľované ženské postavy s nápisovými stuhami symbolizujúce sedem slobodných umení, ktoré tvorili základ stredovekej vzdelanosti: aritmetika, astrológia, geometria, gramatika, logika, muzika a rétorika. Maľby z poslednej tretiny 15. storočia zobrazujú 7 sviatostí. V predĺžení hlavnej lode a na severnej stene presbytéria je pašiový cyklus. Celkovo sa pod omietkou štítnického kostola skrýva ešte veľa neobjavených malieb. Okrem malieb v interiéri sa nachádzajú zvyšky fresiek aj na vonkajších stenách kostola. Význam štítnických malieb ďaleko prekračuje hranice regiónu a bezprostredne zasahuje do vývoja stredovekého umenia strednej Európy.

Mobiliár pozostáva z cennej liatinovej krstiteľnice (1454), neskorogotického stalla zo zač. 16. stor. Ostatné zariadenie pochádza väčšinou zo 17. a 18. storočia. Sú to hlavne drevené maľované empory štítnických cechov so svojimi emblémami, kostolné lavice s parapetmi pomaľovanými kvetinovými kompozíciami, mohutná polychrómovaná organová empora s barokovou organovou skriňou, ranobaroková kazateľnica, vysoký trojstupňový oltár (1636) s cennými manieristickými tabuľovými maľbami a 14 renesančných a barokových drevených polychrómovaných epitafov a mortuárií. Na vysoko položenom balkóne s kamennou balustrádou (tzv. chór malomocných) je umiestnený renesančný organ.

Kontakt:
Mgr. Jana Ilčisková, námestná farárka, CZ ECAV Štítnik
0907 337 855