Stavba kostola v Kyjaticiach je datovaná na koniec 13. alebo začiatok 14. storočia. Podobne ako okolité obce, aj Kyjatice prijali reformačné myšlienky a už od 20. rokov 17. storočia poznáme mená tu pôsobiacich evanjelických farárov. S krátkou prestávkou v období rekatolizácie je kyjatický kostol dodnes evanjelický.
Tento pôvodne opevnený románsko-gotický jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom, východnou pristavanou vežou a severnou sakristiou ukrýva vzácne nástenné maľby. Fresková výmaľba pochádza z dvoch etáp – z konca 14. storočia (presbytérium a víťazný oblúk) a z prvej polovice 15. storočia (severná stena lode). Po prijatí reformácie boli maľby zabielené, v roku 1894 ich objavil István Gróh, no následne boli opäť zamaľované. Ich systematické odkrývanie a reštaurovanie sa uskutočnilo až v 80. rokoch 20. storočia, keď prebehol aj komplexný výskum kostola.
V presbytériu sa nad soklom v podobe iluzívneho závesu nachádzajú polpostavy prorokov v medailónoch, nad ktorými sú v ďalšom registri len čiastočne dochované postavy svätcov a apoštolov. Na južnej stene je sedem postáv apoštolov z pôvodných ôsmich. Na východnej stene presbytéria sú zľava zobrazení apoštol, sv. Barbora, sv. Uršuľa, Mária Magdaléna a sv. Agáta. V hornom registri je žehnajúci Boh s dvoma ženskými postavami. V špalete východného okna sa nachádza anjel s dvoma korunami, pravdepodobne sv. Ľudovít. Na severnej stene je fragment zobrazenia Krista trpiteľa (Imago Pietatis).
V špalete víťazného oblúka sú postavy múdrych a pochabých panien a dve samostatné postavy – sv. Katarína a postava biskupa. Na víťaznom oblúku sa nachádzajú scény zo života Krista: Zvestovanie Panne Márii, Judášov bozk, Kristus pred Pilátom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Oplakávanie Krista (Pieta).
V lodi dominuje na severnej stene unikátne zobrazenie Posledného súdu v podobe veľkého kruhu, ktorého stredobodom je Ježiš v mandorle. Kristus tu súdi živých i mŕtvych, vstávajúcich z hrobov, a rozdeľuje ich na spravodlivých a odsúdených. Na freske sa odzrkadlil aj vplyv spisu O nebeskej hierarchii od Pseudo-Dionýzia Areopagitu, ktorý vypracoval presnú hierarchickú klasifikáciu anjelov a rozdelil ich do deviatich nebeských zborov.
Maľba je aj datovaná, odborníci sa však nezhodujú, či ide o rok 1426, 1446 alebo dokonca 1486. Gotické prvky sú zastúpené okrem fresiek aj južným neskorogotickým portálom a dverami a jednoduchým portálom do sakristie.
Drevený kazetový strop s renesančnými kvetinovými ornamentmi pochádza z roku 1637, z čias, keď kostol užívali evanjelici, podobne ako ďalšie drevené zariadenie – západná tribúna či patronátna lavica. Na strope sú uvedené aj mená majstrov: Lazar Galko a richtár Jakub Sephanik. Jednoduchá kamenná krstiteľnica je pravdepodobne z 13. storočia. Renesančný oltár z roku 1678 vypĺňa celé priečelie presbytéria; v jeho centre stoja sochy troch apoštolov, v nadstavci je Ježiš Kristus a dvaja anjeli. Drevená bohato vyrezávaná baroková kazateľnica pochádza z prvej tretiny 18. storočia.
Súčasnú podobu nadobudol kostol najneskôr začiatkom 19. storočia, keď k východnej strane presbytéria pristavali vežu a z južnej strany lode murovanú predsieň, hoci niektoré zdroje uvádzajú stavbu veže už v období renesancie. Podľa archeologického výskumu mal súčasný kostol svojho menšieho predchodcu už okolo roku 1250.
Pri návšteve Kyjatíc sa oplatí navštíviť aj pamätník pri archeologickom nálezisku kyjatickej kultúry, pomenovanej práve podľa tejto obce. Nálezisko dokumentuje osídlenie už v mladšej dobe bronzovej (11. – 7. storočie pred Kristom). Kyjatice sa však najviac preslávili výrobou drevených ľudových hračiek.
![]() |
|
| Sloh: románsky | Obdobie postavenia: koniec 13. alebo začiatok 14. storočia |
| Cirkev: evanjelická | Patrocínium: pôvodne sv. Cecílie |
| Okruh: rimavský | |
| Kontaktná osoba: Slavomír Kujan, kostolník | |
| Telefón: +421 905 985 236 |















