Dátum:
Rubrika:
Články

Ako obnoviť historickú stavbu s citom

Na našich cestách nielen po Gemeri, ale na celom Slovensku sme svedkami postupného zanikania nášho nehnuteľného kultúrneho dedičstva. Deje sa tak nielen asanáciou (búraním), ale aj nevhodnými prestavbami historických stavieb. Metodika obnovy národných kultúrnych pamiatok a objektov v pamiatkovom území je v kompetencii pamiatkových úradov a ich rozhodnutia treba rešpektovať. Mnohé historické stavby však nie sú vyhlásené za pamiatky. Je veľkou škodou, ak tieto nehnuteľnosti prichádzajú o charakteristické prvky, ako sú zachované drevené okná a dvere, ktoré by stačilo repasovať, dostanú novú krikľavú farebnosť či stratia historickú omietku. Mnohé zásahy sú nevratné. Pri jednotlivých fotkách nájdete niekoľko základných pravidiel pre správnu obnovu historických budov, ktoré nie sú pamiatkovo chránené. Prinášame porovnanie dobrého a zlého príkladu.

Omietka – historické omietky v maximálnej miere zachovávame, neotĺkame, ale len výpadky dopĺňame novou vápennou omietkou (cementovej omietke sa vyhýbame). Staršie historické budovy (napr. stredoveké) by mali mať charakteristickú nerovnosť povrchu danú uťahovaním lyžicou (alebo dreveným hladidlom) a nie latou. Dokonale rovné (hladené) omietky pôsobia na historických objektoch neprirodzene, rušivo.

 

Farba fasády – nevhodné sú ostré krikľavé farby, volíme naopak odtiene lomenej bielej, okrovej, a podobne, ktoré boli v minulosti podmienené použitím vápenných farieb. Pri voľbe farby je dobré skontrolovať farebnosť podobných historických objektov v okolí, alebo doloženú historickú farebnosť riešeného objektu. Pri jednoduchých vidieckych stavbách preferujeme lomenú (maslovú) bielu.

 

Okná a dvere – zachované historické dvere, prednostne, zachovávame a repasujeme a nenahrádzame ich novými. Originál je len jeden. V nevyhnutnom prípade necháme vyrobiť presnú tvarovú aj materiálovú kópiu s použitím pôvodného kovania. Plastové okná a dvere ani tzv. eurookná na historické budovy nepatria.

 

Strecha – pri výmene strešnej krytiny opäť pozorujeme prostredie v ktorom sa nachádzame – majú historické budovy v okolí šindľové, eternitové alebo škridlové strechy? Šindľové krytiny nahrádzame novým štiepaným šindľom. nové škridle by mali rešpektovať tvar a farebnosť pôvodných, vyhýbame sa betónovej škridle a tzv. škridloplechu. Zdravotne závadný starý eternit je vhodné nahrádzať plechovými šablónami rovnakého tvaru, rozmeru aj farby, alebo moderným nezávadným eternitom.

 

Podlahy – historické podlahy v interiéroch nevyhadzujeme, ale obnovujeme a dopĺňame. V prípade nutnosti náhrady pôvodnej podlahy hľadáme čo najbližšiu kópiu – kameň, tehla, terakotové dlaždice, terazzo. Novodobé keramické dlaždice sú do historických objektov nevhodné.