Z neskorostredovekej etapy (pred 1540) možno v hmote terajšieho paláca Františky identifikovať murivá JV fasády a dvojice nároží staršej stredovekej veže (vstupná brána pôvodne s priekopou a mostom na 2. hradnom nádvorí). S tým súvisí úsek hradobného múra staršieho zaniknutého neskoro stredovekého opevnenia (nadväzuje naň aktuálny nález úseku hradby pri archeologickom výskume delovej terasy pozdĺž JV hradby na jar 2014).3

Jej severná zaniknutá obvodová stena je navyše zachytená v odtlačku odbúraného muriva na JZ stene 1. NP paláca (v priestore terajšieho prejazdu Františky). Situovanie spomenutej steny korešponduje aj s nálezmi SV nárožia vo výškovej úrovni 1. a 2. NP, ktoré možno pozorovať na dvorovej fasáde terajšieho paláca (Františka). Ďalšie JV nárožie bolo rovnako identifikované vo výškovej úrovni 2. NP na dvorovej fasáde terajšieho paláca. Jediným zachovaným tvaroslovným prvkom tejto etapy sú kamenné ostenia pravouhlého okenného otvoru na hlavnej JZ fasáde s gotickou priebežnou profiláciou v podobe skosenej hrany, v spodnej časti zabiehajúcej do šikmej plôšky.

V období za Františka Bebeka (renesančná etapa okolo r. 1540) prebehla modernizácia sídla ako reakcia na čoraz častejšie využívanie delostrelectva a spočívala vo vytvorení novej obrannej línie: staršie sídlo obohnal hradobným prstencom v tvare trojuholníka s delovými baštami v nárožiach. Na východnej strane medzi SV a JV baštou bola na hlinenom násype vybudovaná terasa pre umiestnenie diel, ktorá kontrolovala hlavnú, špirálovito sa stáčajúcu prístupovú cestu na hrad. Vlastný vstup do sídla na juhu chránila mohutná hranolová bašta so zaobleným čelom (Dobóova bašta), ktorá nápadne pripomínala dobový taliansky fortifikačný prvok, tzv. torión. Tá bola prepojená s neskorostredovekou vstupnou bránou úsekom hradobného múru (zachoval sa aj so strieľňami do výšky 1. NP terajšieho Rákocziho paláca).

Okrem dvoch kruhových delových bášt pri tejto prestavbe vložil za vstupnou bránou s padacím mostom a s priekopou (dnes vstup do stredného hradu) prejazd s obytnými priestormi na poschodí, ktorý prekrýval prudšie sa zatáčajúcu cestu smerujúcu hore k hradu. Tak vznikol prestavbou pôvodnej veže so vstupnou bránou najstarší dvojpodlažný renesančný palác (Františka). Pred JZ fasádu neskoro stredovekej veže aj primárny J hradobný múr bola pristavaná masívna vonkajšia plentáž, pričom na J hradbu nadviazal nový obranný prvok v podobe SZ delovej bašty s ďalším hradobným úsekom smerujúcim ku línii SV delovej bašty.

Na úseku hradieb (Františka aj Rákocziho palác do výšky 1. NP) a tiež na JV bašte bol použitý identický dobový typ strieľní pravouhlého tvaru (obojstranne roztvorené ostenia a masívny drevený preklad). Pôvodne boli strieľne pravdepodobne použité aj na jednotlivých podlažiach SZ delovej bašty (terajší tvar strieľní vznikol až pri podstatne mladších historizujúcich úpravách fasád aj interiéru bašty). Pre ručné strelné zbrane bol určený jednoduchší typ úzkych štrbinových strieľní pravouhlého tvaru (so širokými zošikmenými osteniami ústiace na líci muriva), ktoré možno pozorovať na hradobnom úseku medzi SZ a SV delovou baštou. Na úzkej SZ fasáde Doboóvej bašty sa zachoval zvyšok ostenia malého okenného otvoru s fragmentom smolného nosa.

Dobový formálny aparát renesančnej palácovej stavby a SZ bašty reprezentujú zachované tvaroslovné články prevažne s jednoduchou profiláciou v podobe skosenej hrany: vstupná brána na JV fasáde Františky, druhotne umiestnený vstupný portál do priestoru SZ bašty (1. NP), reprezentatívny portál so zložitou profiláciou v tvare oslieho chrbta, kamenné konzoly s trámovými stropmi v prejazde a v obytných priestoroch na 2. NP Františky. Nárožia vstupnej fasády paláca s polkruhovou bránou zdobilo maľované kvádrovanie predznačené rytou linkou. Pozdĺž S orientovanej polovice V dvorovej fasády Františky bola už v tejto etape pristavená masívna murovaná konštrukcia pavlače, nesená trojicou otvorených polkruhových oblúkov.

V priestore III. hradného nádvoria vznikla pri S hradobnom múre zároveň samostatná jednopriestorová pravdepodobne len prízemná stavba bližšie nešpecifikovanej funkcie (v neskoršom období jej dostavbou vznikol objekt Kuchyne).

Ďalšia renesančná etapa (pred 1614) súvisí s druhým testamentom Žofie Beczovej, z ktorého vyplynulo, že na hrade jestvuje nová palácová stavba ako samostatná rezidencia. S najvyššou pravdepodobnosťou odkazuje na rozsiahlu výstavbu primárnej etapy tzv. Rákocziho paláca, ktorá vznikla prístavbou dvojpodlažného objektu k jestvujúcemu hradobnému múru. Pri tejto príležitosti bola hradba zvýšená do súčasnej podoby dvorovej fasády, jej funkcia zrušená (strieľne zamurované) a pred novú palácovú fasádu predstavali hradobný múr s kulisovou bránou (konštituovalo sa tak tzv. Dolné nádvorie). K novovytvorenej bráne niekedy medzi rokmi 1614 a 1660 ďalej pristavali vežu a vzápäti domček.

Novostavba tzv. Rákocziho paláca bola zo strany III. nádvoria dostupná dverným otvorom, ktorého nika je dodnes zachovaná na jeho JZ fasáde v priestore pavlače. S tým súvisí rozšírenie pavlače na V fasáde staršieho renesančného paláca Františky južným smerom o ďalšie pole s masívnym nosným oblúkom. Na V fasáde paláca Františky sa tiež objavujú nové tvaroslovné prvky – dvojica pravouhlých okenných otvorov s bohatou lineárnou kresbou profilácie ostení (pôvodne so stredovým krížom), pričom na jednom z ostení je s rytý nápis „DB 1609.“ V tomto čase bola čiastočne zobytnená aj tzv. Dobóova JV bašta.

V neskoro renesančnom období (60-te roky 17. storočia) dochádza k štýlovo vyhranenej modernizácii predovšetkým obytných častí palácových objektov hradu. Zároveň sa postupne zobytnila Dobóova bašta, ktorú nadstavali a zabezpečili novými strielňami so segmentovými záklenkami. V priestore II. hradného nádvoria Dolného hradu vznikla dostavba objektu Kasární, ktorý bol na JZ strane pristavaný k staršiemu hradobnému múru z predchádzajúcej renesančnej etapy, ďalej na SZ strane k J nárožiu a JV fasáde objektu Františky a na JV strane k dvojici starších objektov.

Na staršom palácovom objekte Františky ako aj v Rákocziho trakte možno pozorovať čiastkové úpravy: vkladanie nových tvaroslovných článkov do obytných priestorov na 2. NP (kamenné ostenia s rímsami nad prekladom v dverných a okenných otvoroch, kamenné krakorce pavlače), ktoré sa uplatnili aj v novostavbe Kasární s priestorom kuchyne. Zaklenutia obytnej časti Kasární zdobila jednoduchá štuková výzdoba (plastické terče s rozetami a rastlinnými motívmi, hlavičky cherubínov). V obytnej časti Rákocziho traktu na 2. NP bola sondážne identifikovaná dobová kresba s figurálnymi a rastlinnými motívmi, ktorá však pôvodne nemala charakter plnohodnotnej interiérovej výzdoby.

Na III. nádvorí (V fasáda Františky) sa udiala posledná zásadná úprava pavlače, ktorá bola hlavným komunikačným priestorom do Rákocziho traktu (vznikla tak priebežná otvorená arkádová chodba). Jej dostavba v priestore medzi objektom Františky a Kuchyne si vyžadovala vyrovnať rozdiely medzi výškovými úrovňami jednotlivých častí. V prípade samostatne stojaceho objektu Kuchyne bolo treba reagovať na aktuálnu nadstavbu 2. NP (pôvodný prízemný jednopriestorový objekt sa po realizácii nadstavby stal dvojpodlažným, pričom každé podlažie bolo sprístupnené samostatne vstupným portálom, situovaným na J fasáde). Kuchyňa zároveň získala fasádu s plastickým členením (lizénové segmentovo ukončené rámy) a masívnou korunnou rímsou.

V priebehu 18. storočia (2. polovica 18. storočia a po požiari 1818) pokračovali v skúmanej časti hradu menšie stavebné úpravy, ktoré mohli hypoteticky súvisieť so skutočnosťou, že v roku 1739 sa na Krásnej Hôrke trvalo usadil barón František Andrássy so svojou manželkou grófkou Katarínou Keresztesovou. V tom istom roku, po skončení morovej epidémie, prebehla tiež obnova „a zväčšenie starej kaplnky“ situovanej vo vtedy už nefunkčnej JV Dobóovej bašte. (Z archívnych dokumentov vyplýva, že už niekedy pred koncom 17. storočia musela byť v priestoroch delovej bašty zriadená hradná kaplnka. Mohlo to byť ešte pred rokom 1695, kedy hrad stratil svoju sídelnú funkciu – Andrássyovci sa na pár výnimiek usadili v kaštieľoch alebo košickom mestskom paláci. Najstarší priamy odkaz na existenciu kaplnky pochádza z roku 1712, kedy pri delení majetku Jurajovi Andrássymu vyčlenili v „strednom hrade vedľa veľkého schodiska „malý sklep, udiareň, vedľajšiu izbu, veľkú palotu a kaplnku“.)

František 1. januára 1758 založil druhú zbožnú fundáciu na udržiavanie hradnej kaplnky, ktorú nechal na vlastné náklady „na konci hradu reštaurovať a vyzdobiť“. Podľa zachovaných historických správ vieme, že v rokoch 1794-95 bola kaplnka prispôsobená najnovším štýlovým požiadavkam pod vedením jágerského maliara Františka Farenschona a rožňavského sochára Jozefom Godem. Finálnym dekoračným prácam predchádzali stavebné úpravy – vytvorenie nového vstupného schodiska z 2. hradného nádvoria a murovanej konštrukcie západnej tribúny s pruskými klenbami, úprava okenných otvorov do terajšej podoby, nosný systém druhotného zaklenutia kaplnky, dostavba schodiska na kazateľnicu s prepojením do priestoru druhotne pristavanej sakristie.

V 18. storočí stratila aj SZ delová bašta svoju primárne obrannú funkciu a došlo k jej prepojeniu s obytnými priestormi Františky (vzniklo vtedy aj nové kopulové zaklenutie s plastickou výzdobou priestoru bašty a tiež zaklenutie priľahlej miestnosti paláca na 2. NP).

Do vývojovej etapy po požiari 1818 možno zaradiť realizáciu nových krovných konštrukcií skúmaných objektov renesančného paláca Františky, SZ bašty a objektu Kuchyne, ktoré podľahli poslednému požiaru v marci 2012. Na hlavnej vstupnej JZ fasáde Františky sa v súvislosti s dobovou realizáciou krovu sedlovej strechy objavila nadstavba murovaného štítu. Obnovu po požiari zabezpečovala Mária Festetichová, ktorá obývala hrad až do svojej smrti. Máriin syn Juraj Andrássy nechal pre matku postaviť samostatnú kaplnku niekedy v 30. rokoch 19. storočia podľa projektu architekta Henrika Kocha.

Koncom 19. až začiatkom 20. storočia boli ukončené práce na budovaní rodinnej hrobky v priestore 1. NP Rákocziho traktu v priestore bývalých pivníc a skladov. Došlo k novému prepojeniu hrobky s kaplnkou, radikálnemu vyrovnaniu stien celoplošnou masívnou tehlovou plentážou a odstráneniu starších okenných otvorov na JZ fasáde a ich nahradeniu združenými neoslohovými oknami so stredovým liatinovým stĺpikom.

Na objekte Františka sa realizovali úpravy podstatné z hľadiska štýlového historizujúceho vyznenia celku (množstvo nových stolárskych a kamenosochárskych prvkov, nové omietkové vrstvy), nezasiahli však výraznejším spôsobom do dispozičného riešenia paláca. V súvislosti s budovaním a otvorením muzeálnej expozície v roku 1903 došlo však k väčšiemu zásahu v interiéri na 2.NP a aj na V fasáde paláca (rozsiahle tehlové plentáže za účelom vyrovnávania nepravidelností na líci muriva, zámurovka renesančného okenného otvoru). Fasády priebežnej arkádovej prístavby 3. hradného nádvoria a JZ fasáda Rákocziho traktu získali novú nehladenú omietkovú vrstvu v podobe jemnozrnného kelničkového špricu.

Zmena obytnej funkcie renesančného paláca na muzeálnu expozíciu si vyžiadala aj riešenie nových komunikačných vzťahov a vytvorenie vstupné schodisko do renesančnej prístavby arkádovej pavlače a pred SZ baštu boli na oboch nadzemných výškových úrovniach vložené nové priečky s druhotne využitými historickými portálmi. Na korunnej rímse SZ bašty sa zachovali nápisy z 10. a 19. októbra 1905, vyryté do omietkových vrstiev realizovaných v súvislosti s obnovou exteriéru a údržbou strechy v roku 1905.

Mgr. L. Kürthy a Mgr. B. Glocková