V evanjelickom kostole v Štítniku sa okrem kvalitných a v literatúre
dostatočne spracovaných stredovekých nástenných malieb zachovala aj
mimoriadna kolekcia neskorogotického, renesančného a barokového
mobiliáru. S výnimkou liatinovej krstiteľnice sú to všetko predmety z dreva
zdobené ornamentálnymi rezbami a maľbami, pestro polychrómované.
Mobiliár pozostáva z dvoch organov, cechových empor, lavíc, skríň,
kazateľnice s baldachýnom, štrnástich epitafov a mortuárií a oltára. Jeho
vysoká etážová architektúra vypĺňa záver gotického presbytéria a je výraznou
dominantou chrámového interiéru.
Oltár v neskororenesančnom slohu s prvkami manierizmu dal postaviť
v roku 1636 „na slávu Najsvätejšej Trojice“ vtedajší štítnický zemepán
Gabriel Bakoš, kapitán na hrade Fiľakovo, prívrženec a neskôr jeden z
vojenských veliteľov Juraja Rákocziho, ktorý v Štítniku vyrábal a pre
povstalcov dodával aj zbrane. Po jeho smrti bolo v kostole uložené
unikátne barokové mortuárium doplnené originálnymi časťami jeho výzbroje.
Napriek tomu, že v tomto období existovali dielne na výrobu oltárov v
Rožňave i v Tisovci mohol byť oltár, v odbornej literatúre uvádzaný ako typ
saského epitafového oltára, vzhľadom na solventnosť objednávateľa,
vyhotovený aj mimo územia Uhorska. Oltár je vyhotovený technikou
polychrómovanej drevorezby s kombináciou mäkkého a tvrdého dreva, maľby
sú temperové na doske.
V čase vzniku oltára bol Štítnik už čisto evanjelickým mestom a
štítnický kostol bol nanovo zariadený v zmysle protestantského obradu s
jediným oltárom, ktorého monumentálna viacstupňová stĺpová architektúra
bola komponovaná do vysokého priestoru goticky zaklenutého presbytéria.
Trojdielne oltárne retabulum s pevnými krídlami a trojstupňovým
nadstavcom spočíva na stredovekej murovanej menze. V predele, vyčlenenej
mohutnými volútovými konzolami s erbami donátora a dedikačným nápisom
na ľavej strane, je obraz Posledná večera s nezvyčajne excentricky
umiestnenou postavou Krista. Maliarsky štýl obrazu s mierne pretiahnutými
líniami figúr, ale už s nastupujúcou barokovou dynamikou, korešponduje s
maľbami po stranách retabula a v nadstavci. Vľavo je to Zvestovanie a
Klaňanie Troch kráľov, vpravo Bičovanie a Kalvária, v nadstavci
Zmŕtvychvstanie a Nanebovstúpenie Pána s vrcholovou Najsvätejšou
Trojicou. Autor malieb nie je známy, rozhodne však nie je totožný s maliarom
hlavného oltárneho obrazu Klaňanie sa pastierov, pripisovanému
významnému rudolfínskemu maliarovi Hansovi von Aachenovi. Táto
technicky i umelecky kvalitná tabuľová maľba by si žiadala samostatný
výskum a zhodnotenie, a to nielen z hľadiska konečného určenia autorstva,
ale aj z hľadiska rozšírenia ďalších poznatkov o kontaktoch štítnických
zemepánov s oficiálnym umením.

Obraz má výrazne kruhovú kompozíciu s centrálne situovanými
jasličkami, v ktorých leží na sene narodené dieťa, nad ktorým okrem rodičov
bdie až leonardovsky ľúbezný anjel. Okrem pastierov sa Božiemu synovi
prichádza pokloniť okolitý ľud – každý, kto sa o tejto udalosti dozvedel: žena,
ktorá odbehla od ohniska, nočný strážnik, ktorý zložil svoju kopiju na zem,
zvedavá starena, gajdoš či kaukliar so psom a mladá  matka s dieťaťom v
náručí. Nad nimi sa zvedavo prizerajú z oblakov traja malí nahí anjelici.
Typicky manieristickým prvkom je tu nezvyčajne umiestená polpostava matky
s dieťaťom v prvom pláne obrazu, značne predsadenom pred samotný výjav.
Mladá žena je tu zobrazená v polprofile so zložitým zapletaným účesom a
chvatne odhaleným chrbtom. Cez pravé plece má opreté dieťa, ku ktorému
obracia tvár, ale zároveň sa náhli k jasličkám. Výrazný pohyb postavy
dopredu významne oživuje celý, inak statický výjav a nesporne ohlasuje už
definitívny nástup barokového umenia vo svojom prostredí.
Ornamentika oltára je typicky manieristická: štyri biele stĺpy retabula
majú drieky v dolnej tretine zdobené plošným prerezávaným arabeskovým
ornamentom, vlys prekladu je zdobený plastickými hlavičkami cherubínov s
plnými lícami fúkajúcich do nebeských trúb. V postranných volútových
ušniciach sú vkomponované monumentálne postavy anjelov – trubačov v
zlatom rúchu doplnené rastlinnou ornamentikou s motívom viniča a
granátového jablka.

Z dvoch strán prvého stupňa nadstavca s obrazom Zmŕtvychvstania sú
do tvaru tradičných renesančných „delfínov“ štylizované dve dekoratívne
šupinaté ryby so zatočenými chvostami a s veľkými otvorenými papuľami,
spoza ktorých vyrastajú úponky s plodmi viniča. Tu je nanajvýš netradičným,
až pitoreskným spôsobom zobrazené starozákonné podobenstvo o prorokovi
Jonášovi a veľrybe, ktoré symbolizuje pokánie, ale aj Zmŕtvychvstanie Krista.
Na ľavej strane veľryba prehltáva proroka, ktorého bosé nohy v tvare
otvorených nožníc sú dobre viditeľné nad rímsou prekladu – na ľavej strane
veľryba Jonáša vyvrhuje – tu zase vyčnieva nad rímsu prorokova tvár s dlhou
špicatou čiernou bradou.
Nad hlavicami stĺpikov nadstavca sú dve smejúce sa maskaróny –
mužské bradaté tváre, v druhom stupni nadstavca dominuje zložitá
kompozícia kanelovaných volút lemujúca obraz Nanebovstúpenia Krista, vo
vrchole je oválny obraz Najsvätejšej Trojice nesený dvomi adorujúcimi anjelmi
a zavŕšený plastickou kompozíciou pelikána, podľa legendy kŕmiaceho
mláďatá krvou z vlastnej hrude – symbol Kristovej obety.
Celý oltár je bohato zlátený a polychrómovaný pestrými farbami s
dominujúcou belasou a s hnedočerveným mramorovaním. Od svojho vzniku
nebol kompletne reštaurovaný, iba ošetrený niekedy na prelome 19. a 20.
storočia. Napriek tomu sa zachoval, vzhľadom na svoj vek, v relatívne veľmi
dobrom stave. Má však čiastočne poškodenú polychrómiu, najmä vo vyšších
partiách a je silne  znečistený depozitmi prachu, netopiereho a vtáčieho
trusu.
Okrem drobného neskorogotického oltára v Chyžnom (dielňa Pavla z
Levoče) je štítnický oltár najstarším na území Gemera. Vzhľadom k tomu, že
je organickou súčasťou národnej kultúrnej pamiatky – štítnického gotického
kostola, jeho komplexné reštaurovanie a nová prezentácia v jednej z
najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok Slovenska sú nanajvýš žiadúce.

Edita Kušnierová