Šivetice, Rotunda sv. Margity Antiochijskej

Dominantou príjemného údolia meandrujúcej rieky Muráň južne od Jelšavy je strategicky zaujímavá vyvýšenina nad obcou Šivetice, na ktorej bol v polovici 13. storočia postavený tehlový románsky kostol zasvätený sv. Margite Antiochijskej. Šivetice patrili k jelšavskému panstvu, od 15. storočia k hradu Muráň. V minulosti bola obec známa pre svoju typickú keramiku.

Kostol má tvar rotundy s vnútorným priemerom 11 m a patrí medzi najväčšie stavby kruhového pôdorysu v strednej Európe. Popri primárnom sakrálnom význame sa predpokladá, že rotunda mala pôvodne aj strážny význam súvisiaci so svojou polohou a neďalekým dnes už zaniknutým hradom. V priebehu 14. storočia bol interiér kostola predelený na loď a svätyňu monumentálnym lomeným víťazným oblúkom. Pôvodné románske nástenné maľby zobrazujúce výjavy z legendy o sv. Margite prekryli gotickými maľbami s rovnakou tematikou a doplnili ich výjavmi pašiového cyklu. Podobne ako mnohé gemerské kostoly, aj šivetická rotunda patrila v 17. storočí evanjelikom. V 18. storočí kostol čiastočne prestavali v barokovom slohu a do starej kamennej ohrady vstavali zvonicu so vstupnou bránou. V tesnom susedstve sa dnes nachádza cintorín.

V roku 1911 odkryl dve vrstvy malieb vo svätyni rotundy budapeštiansky reštaurátor István Groh. Až v roku 1936 bol poverený ich reštaurovaním maliar P. J. Kern, ktorý hornú gotickú vrstvu malieb odstránil v záujme záchrany románskych malieb. Počas výskumu v roku 1976 objavili J. Josefík a M. Togner v lodi a na víťaznom oblúku ďalšie významné nástenné maľby pochádzajúce z gotickej fázy výmaľby kostola. Čiastočne je odkrytý monumentálny výjav Kalvárie s Kristom na kríži, postava sv. Michala archanjela vážiaceho duše, Pieta a postava Krista medzi anjelmi.

Najcennejšia je románska výmaľba svätyne s jednotlivými výjavmi o živote a umučení sv. Margity, mladej kresťanky z mesta Antiochia v Sýrii. Keď sa odmietla vydať za miestneho vládcu Olybria, ktorý ju nútil vzývať pohanských bohov, tento ju dal uväzniť a mučiť. Keďže sa ani potom nevzdala kresťanskej viery, Olybrius ju dal sťať. Tieto etapy života svätice sú zobrazené v hornom páse malieb. V dolnom páse je niekoľko značne poškodených výjavov pašiového cyklu, z ktorých najlepšie zachovaná maľba zobrazuje Krista na kríži. Je neoceniteľné, že nám autor týchto fresiek namaľoval na začiatok legendy o sv. Margite aj pôvodnú podobu šivetickej rotundy s červenou škridľovou strechou ukončenou murovaným tamburom – kruhovou vežičkou s oknami, ktorá bola počas barokovej prestavby kostola odstránená.

Kult svätej Margity Antiochijskej posilnil v Uhorsku kráľ Ondrej II., keď sa vrátil z krížovej výpravy do Svätej zeme a priniesol odtiaľ aj relikviu sv. Margity.

V posledných desaťročiach dostáva rotunda postupne svoju pôvodnú románsku podobu a zbavuje sa neskorších úprav a doplnkov. Po odstránení barokových omietok bolo obnovené pôvodné členenie fasády hustým radom pilastrov spojených pod strechou oblúkmi, zrekonštruované pôvodné románske okná, odstránený sekundárny západný vstup a otvorený pôvodný južný vchod s románskym portálom, ktorý čaká na reštaurovanie.

Logo kostola symbolicky znázorňuje vonkajší pohľad na rotundu. Po Gotickej ceste môžete ďalej pokračovať do Prihradzian, Kamenian, Rákoša a Rybníka.


	Sloh: románsky	Obdobie postavenia: polovica 13. storočia
	Cirkev: rímskokatolícka	Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej
	Okruh: jelšavský