Dátum:
Rubrika:
Články
Tagy:
,

Rožňavská Metercia – významná pamiatka stredovekého výtvarného umenia

Je teplý deň skorého leta s nízkou zamračenou oblohou nad kopcovitou krajinou, ktorou preteká rieka, teraz vyliata z brehov. Svätá Anna s dcérou Máriou s dieťaťom Ježišom na rukách si vyšli na prechádzku, ale dieťa je ťažké, tak si sadli pod vysoký, práve olistený buk trochu si oddýchnuť. Okolo nich pulzuje zvyčajný pracovný deň: baníci fárajú do bane a vyvážajú na vozíkoch rudu, merači vymeriavajú, hutníci pri vysokej peci práve odpichujú, furmani vozia rudu i drevené uhlie, šoltýs na koni kontroluje prácu a po rieke plávajú lode s tovarom. Rumpál v ťažnej veži poháňaný koňmi vŕzga, kladivá klepú, banské vozíky hrkocú, zapálená vysoká pec hučí – to všetko sväté ženy na prechádzke s božím dieťaťom musí vyrušovať. Naporúdzi sú však veční sprievodcovia svätých – anjeli, ktorí sa usalašili v korune vysokého buka so svojimi hudobnými nástrojmi a nebeskou hudbou sa snažia prehlušiť nepríjemné zvuky sprevádzajúce ťažkú banícku prácu. Asi sa im to darí, lebo Boh Otec z otvoreného neba sa na nich vl’údne usmieva zosielajúc nad krajinu naplnenú ľudskou prácou požehnanie v podobe holubice Ducha svätého. ­

Tento, skoro idylický výjav, nájdeme na severnej stene presbytéria rožňavského farského a katedrálneho kostola namaľovaný na drevenej doske obrúbenej jednoduchým rámom. Je to najväčší poklad tohto chrámu: neskorogotický tabuľový obraz sv. Anna Samotretia z roku 1513.

Svätá Anna – matka Panny Márie a stará matka Ježišova je známa aj pod latinským pomenovaním Metercia, čo znamená Samotretia. Toto slovo má ale pôvod v gréčtine, kde znamená nádobu na prenášanie. Tieto dva významy splynuli pre označenie biblickej matky, ktorá priniesla na svet svoju jednorodenú dcéru, aby táto porodila Božieho syna. Stredovekí rožňavskí baníci – nemeckí kolonisti si ju zvolili za svoju patrónku, lebo verili, že práve  prostredníctvom tejto matky najvzácnejšej matky – Matky Božej získajú  blahosklonnosť matky Zeme, ktorej plodmi sa živili.

Rožňavská Metercia je klasický oltárny obraz maľovaný v duchu neskorogotického výtvarného názoru typickou technikou svojho obdobia – temperovými farbami s olejovoživičnými lazúrami na drevenú dosku. Táto strohá charakteristika paradoxne kontrastuje s vlastným umeleckým spracovaním danej témy, ktoré sa výrazne vymyká súdobej neskorogotickej maliarskej produkcii na našom území a predznamenáva už nástup renesancie.

Kompozícia obrazu je viacplánová: V prvom pláne je zobrazená hlavná téma – celkom intímny rodinný výjav, ktorý maliar umiestnil do voľnej letnej prírody – sv. Anna s dcérou Máriou a vnúčikom Ježiškom oddychujú sediac na  doskovej ohrade kvetinovej záhradky. Ženy sú oblečené vo voľných gotických, vysoko prepásaných šatách s bohato riasenými plášťami. Vysoké čelo Panny Márie zdobí zlatá koruna s ornamentálnymi cípmi a vrcholovým krížikom, ktorý je zahnutý rovnako, ako na uhorskej kráľovskej korune. Panna Mária je tu teda predstavená aj ako najvyššia patrónka Uhorska. Jej vľúdna čistá tvár s jemným úsmevom na perách mierne sa skláňajúca k dieťaťu ostro kontrastuje s ustarostenou tvárou sv. Anny akoby zahľadenej do neznámej budúcnosti, v ktorej tuší tragédiu. Nahé, bezstarostné dieťa Ježiš, Syn Boží, je neposedné ako každé iné ľudské dieťa; stavia sa na mamine kolená a stará matka ho musí pridržiavať, aby nespadlo.

V druhom pláne obrazu je výhľad do skalnatej a hornatej krajiny s riekou, mostom, vežami a hradmi, miestami porastenej kríkmi a mladými stromami. Tu sa odohráva bežný pracovný deň baníkov a hutníkov: Na svahu skalnatého hrebeňa vidieť kompletný banský závod v plnej prevádzke: vidíme tam meračov, kresličov, tesárov, rumpále prieskumných šachtičiek, rozostavanú ťažnú vežu a gápeľ, v ktorom však je ťažné zariadenie poháňané koňmi, dve šachty a štôlňu s pracujúcimi a fárajúcimi baníkmi, banského majstra prichádzajúceho na koni na kontrolu, furmanov, z ktorých jeden  priváža v drevenom korytovom voze vyťaženú rudu k taviacim peciam a druhý v košinovom voze drevené uhlie nevyhnutné k tavbe. Vidíme tam aj hutníkov pri odpichu žeravého vytekajúceho kovu. Podľa banských odborníkov sa v tomto období v Rožňave tavila výlučne strieborná ruda, čomu nasvedčuje malý rozmer hrude taviacich pecí. Zobrazená hornatá krajina v pozadí nápadne pripomína reliéf planín v okolí Rožňavy. Ako vidíme, aj tejto vedľajšej téme obrazu venoval autor rovnako veľkú pozornosť a banícku prácu povýšil na bohumilú činnosť požehnávanú z nebies. Boh Otec v oblakoch spolu s Ježiškom a holubicou Ducha svätého tvoria kompletnú Svätú Trojicu. Baníci potrebovali takéto požehnanie. V útrobách zeme ich čakala nielen ruda so vzácnymi kovmi, ale aj rôzne nebezpečenstvá, za odvrátenie ktorých sa denne modlili k svojim svätým patrónom.

Krajina, v ktorej baníci a hutníci pracujú, je  plná rušivých zvukov a hlukov, ktoré sa snaží potrieť a sväticiam spríjemniť prechádzku štvorica anjelov intonujúcich sférickú hudbu. Toto anjelské kvarteto usalašené v korune vysokého buku hrá na súdobých hudobných nástrojoch: viole, lutne, fanfáre a  bubníku.

Nevedno, odkiaľ autor obrazu pochádzal, nevieme, či bol Rožňavčan, Nemec alebo Talian. Isté však je, že v meste a na okolí musel stráviť mnoho času, aby sa dokonale oboznámil s prácou tunajších baníkov a hutníkov, ktorú stvárnil s najväčšou presnosťou. Zanechal nám takto svedectvo nesmiernej dokumentačnej hodnoty o živote a práci stredovekých obyvateľov Rožňavy, ktorých predkovia – baníci zo saského Annabergu priniesli do mesta kult svätej Anny ako svojej patrónky. Je možné, že z tohto prostredia pochádzal aj majster rožňavskej Metercie, ktorý po splnení objednávky odcestoval do vlasti alebo odišiel pracovať do Košíc, kde v tom čase dokončievali stavbu gotického chrámu svätej Alžbety.

To, že rožňavská Metercia je dielom mimoriadne zaujímavým a plným kontrastov, dokazuje množstvo interpretácií z pera popredných maďarských i slovenských umenovedcov, ktorí sa vo svojich prácach snažia najmä o identifikáciu jej autora uvádzaného v literatúre ako majster LA (podľa zachovanej signatúry na obraze). Prvý raz sa podrobnejšou analýzou obrazu zaoberala Judit Gangelová, ktorá upozornila na súvislosť rožňavskej tabule s maliarskou produkciou banskoštiavnického majstra MS. Známy maďarský medievalista Dénes Radocsay odmietol tento názor s poznámkou nižšej kvality rožňavskej tabule a nemožnosti jej kvalitatívneho porovnania s produkciou majstra MS.

S mimoriadnou erudíciou sa zhostila interpretácie diela Katarína Biathová. Tabuľu pripísala majstrovi LA, ktorý pracoval pod vplyvom podunajskej školy, pričom nevylučuje domácu produkciu (stredné Slovensko, Spiš, Košice). U Gangelovej oceňuje správny postreh príbuznosti diela dvoch majstrov tvoriacich v baníckom prostredí. Je to však príbuznosť príliš všeobecná, odvoditeľná skôr zo spoločných východísk než z priameho styku oboch monogramistov. Nesúhlasí však ani s Radocsayho nízkym hodnotením umeleckej kvality rožňavskej tabule a vyjadruje vlastný názor o odlišnom umeleckom naturele tvorcu, ktorý v porovnaní s expresívnym až exaltovaným cítením Majstra MS inklinuje skôr k idylickému poňatiu skutočnosti.

Dôležitý v tomto procese bádania je názor Alžbety Güntherovej-Mayerovej, ktorá sa dejinami Rožňavy a Gemera zaoberala intenzívne – veď žila a pracovala skoro štyri roky v kaštieli v Betliari. Práve ona upozornila na evidentnú súvislosť rožňavskej Metercie s obrazom príbuzného námetu v saskom baníckom stredisku Annabergu, pričom logicky vzala do úvahy tradičné zväzky tohto mesta s Rožňavou. Práve z Annabergu prichádzajú početní banícki kolonisti do mesta už v 2. pol. 13. storočia a prinášajú so sebou aj kult sv. Anny, ktorá popri Panne Márii – patrónke rožňavského farského kostola – dostáva dôstojné miesto na oltári jeho južnej kaplnky. Naposledy sa podrobnejšie zaoberal interpretáciou rožňavskej Metercie Anton Glatz, ktorý maľbu jednoznačne pripisuje spišskému maliarovi, podľa zachovanej signatúry na obraze neznámemu majstrovi LA tvoriacemu pod vplyvom, prípadne v spolupráci s okoličnianskym majstrom. Príbuznosť či súvislosť rožňavskej tabule s produkciou okoličnianskeho majstra je aj podľa Milana Tognera veľmi pravdepodobná.

V súvislosti s výrazným vplyvom stavebnej huty košického dómu na neskorogotickú prestavbu rožňavského farského kostola by sa dali predpokladať aj objednávky u maliarov či sochárov pracujúcich na výbave dómu. V tomto ohľade by mohol priniesť zaiste zaujímavé poznatky komparatívny výskum príbuzných znakov rožňavskej maľby a maľovaných tabúľ z košického oltára Navštívenia.

V rokoch 1987 – 1990 rožňavskú tabuľovú maľbu kompletne reštaurovala akad. mal. Anna Svetková v spolupráci s významným českým umenovedcom, nedávno zosnulým profesorom Milanom Tognerom v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoči. Počas reštaurátorského výskumu bolo röntgenovými snímkami jednoznačne preukázané, že monogram LA v pravom dolnom rohu obrazu je na rozdiel od datovania 1513 nepôvodný, čím definitívne padá vo väčšine odbornej literatúry uvádzané autorstvo Majstra LA. Návrh autorov reštaurovania tohto výnimočného diela pomenovať jeho tvorcu Majstrom rožňavskej Metercie je plne akceptovateľný vzhľadom k úrovni výtvarného spracovania náročnej kompozície. Maľba je značne pokročilá najmä v zmysle riešenia priestorových vzťahov. Hĺbka obrazových plánov, roztrieštenosť kompozície do radu epizódnych dejov, ktoré napriek tomu vytvárajú jednotný, kompaktný rámec hlavného výjavu, vykazuje už výraznú inklináciu k renesančnému chápaniu obrazového priestoru. Tento novátorský prínos diela svojím spôsobom ilustruje  aj úroveň  prostredia, v ktorom vzniklo – vyspelú banícku oblasť prežívajúcu práve svoju konjunktúru. Je preto nielen významnou pamiatkou neskorogotického výtvarného umenia na našom území, ale mimoriadne vzácnym historickým dokumentom svojej doby v stredoeurópskom priestore.

Mgr. Edita Kušnierová, OZ Gotická cesta

 

Literatúra:

Biathová, K.: Kap. 4. Výtvarný život, in: Dejiny Rožňavy 1, Košice 1978

Gangel, J.: Rozsnyó müemlékei, Budapest 1942

Glatz, A.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v 1. polovici

16. storočia, in:  Ars 2 / 1987

Güntherová – Mayerová, A.: Pamiatky Rožňavy a okolia, in.: Pamiatky a múzeá 1 / 1955

Radocsay, D.: A középkori magyarország táblaképei, Budapest 1955

Svetková,A., Togner,M.: Návrh na reštaurovanie pamiatky. Reštaurovanie

tabuľovej maľby sv. Anny Samotretej, tzv. Metercie, ŠRA Bratislava, ORA Levoča, 1988