Ochtiná, ev. a. v. kostol

Ochtinský kostol s pôvodným patrocíniom sv. Mikuláša patrí medzi najstaršie a najzaujímavejšie dominanty gemerského vidieka. Názov obce odvodený s veľkou pravdepodobnosťou od staronemeckého výrazu pre číslovku osem: „ocht“ je dôkazom osídlenia tejto lokality nemeckými „hosťami“ v 2. polovici 13. storočia. Podľa historických prameňov pôvodných osem nemeckých rodín tu založilo prosperujúcu osadu na báze ťažby železnej rudy nachádzajúcej sa v blízkom vrchu Hrádok.

Dispozícia kostola však poukazuje na staršie sídlisko, ktoré mohlo byť zničené počas tatárskeho vpádu, lebo v listine Bela IV. z roku 1243, ktorou daruje za verné služby Detrikovi a Filipovi Bubekovcom veľkú časť územia v údolí rieky Slanej, sa nespomína. V roku 1318 sa Ochtiná spomína ako majetok štítnickej vetvy Bubekovcov, ktorí zaiste podporili aj výstavbu tunajšieho kostola a neskôr aj jeho výmaľbu. Gotický kostol bol postavený na mieste zničenej románskej stavby ako jednoloďový, s polygonálne zakončeným presbytériom so severnou sakristiou. V staršej literatúre bolo uvádzané, že veža je románska a pochádza zo staršieho kostola, podľa nových výskumov ale však bola ku kostolu až dodatočne pristavaná. Románske zdvojené okná (bifóriá) na veži sú tak pravdepodobne sekundárne použitými prvkami z inej stavby, možno zo zaniknutého románskeho predchodcu štítnického chrámu. Okolo polovice 14. storočia bol ochtinský kostol vymaľovaný figurálnymi nástennými maľbami freskovou technikou. Začiatkom 16. storočia bol pomerne malý priestor kostola rozšírený o severnú bočnú loď zaklenutú hviezdicovou klenbou.

V prvej tretine 17. storočia, kedy bol kostol už evanjelický, dochádza k zabieleniu stredovekých nástenných malieb a v priebehu 18. storočia k novému zastropeniu lode pruskými klenbami. Gotické nástenné maľby pokrývajú celý vnútorný plášť presbytéria a fragmentárne sú zachované v povalovom priestore. Na severnej stene hlavnej lode, ktorá bola otvorená dvomi širokými arkádami do pristavanej bočnej lode, sa nástenné maľby nezachovali, oproti na južnej stene lode vidno len niekoľko fragmentov mladšej renesančnej ornamentiky, pod ktorou možno predpokladať súvislejšiu vrstvu malieb. Maľby v presbytériu zobrazujúce christologický cyklus sú rozdelené do troch pásov nad sebou. Jednou z najpôsobivejších ochtinských fresiek je Posledná večera, ktorá zaujme nielen svojou farebnosťou, ale aj určitou intimitou príbehu, ktorá vrcholí v nasledujúcom výjave Modlitba v Getsemanskej záhrade.

V záklenku rozetového okna záveru presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Svätej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (obdobné stvárnenie poznáme u nás len z Kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z Kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu (1545 – 1563). Považujúc ho za dávny stredoveký symbol, vybrali sme ho ako logo kostola i gemerskej Gotickej cesty.

Autora ochtinských malieb môžeme stotožniť s autorom koceľovského presbytéria. V Ochtinej však upustil od prísnej lineárnosti a výrazných kontúr a v zobrazení jednotlivých postáv uplatňuje modeláciu tvarov tónovou maľbou. Postavy sú živšie, gestá výraznejšie a záhyby odevov mäkšie ako u koceľovských malieb. Kvalitu maliara počas výskumu v 70. rokoch zhodnotili prof. Milan Togner a akad. mal. Jiří Josefík, ktorí mu prisúdili prívlastok Majster ochtinského presbytéria. Svojím vysoko profesionálnym výtvarným prejavom, naratívnosťou a monumentalitou patria práce tohto maliara v Ochtinej a v blízkych Koceľovciach k maliarsky i umelecky najvyzretejšiemu smeru gemerskej nástennej maľby.

Združenie Gotická cesta systematicky pomáha s obnovou tohto kostola. Spolu so Stredoeurópskou nadáciou zabezpečilo finančné prostriedky na spoluúčasť pri dotáciách z Ministerstva kultúry SR. Po úspešnom reštaurovaní renesančnobarokového oltára so sochami apoštolov Petra a Pavla a kazateľnice z obdobia okolo roku 1700 bola v poslednom období realizovaná postupná výmena šindľovej strešnej krytiny. V roku 2018 sa konala posledná etapa obnovy strechy. V súčasnosti sa reštaurujú gotické ostenia a kamenné kružby okien bočnej lode.


	Sloh: gotický	Obdobie postavenia: koniec 13. storočia až začiatok 14. storočia
	Cirkev: evanjelická	Patrocínium: pôvodne sv. Mikuláša
	Okruh: štítnický