Imrich Hollók, učiteľ rožňavského gymnázia, uviedol v roku 1834 vo svojej práci  „Rozsnyó egyházi töredékekből“, že dňa 23. augusta 1827, počas prestavby západného chóru rožňavskej katedrály, pri prebúraní nového vstupu na emporu, našli vo výške 3,5 m v konopnom plátne zabalených 15 strieborných mincí. (Miesto ich terajšieho uloženia nepoznáme). Je to jediná zmienka o tomto náleze. Hollók popisuje mince slovami (v preklade): „Na nich  je čitateľný tento nápis, a to vpredu : + WENCEZLAVS TERCIVS + DEI GRATIA REX BOEMIE (v strede je koruna;) vzadu: + […]

V objekte katedrálneho kostola Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave nebol doteraz vykonaný komplexný pamiatkový výskum, ktorý by priniesol dôkazy o časovej postupnosti jeho stavebného vývoja. Poznatky, ktoré o kostole máme, sa opierajú o zmienky v archívnych prameňoch, popisujúcich stavebné práce. V publikovaných odborných článkoch autori vyvodzujú závery o dobe vzniku a originalite jednotlivých častí kostola z týchto archívnych prameňov a tiež z porovnávania architektonických prvkov a tvaroslovných detailov rožňavského katedrálneho kostola s inými gotickými stavbami v regióne. To niekedy vedie k rôznym výsledkom. V literatúre sa napríklad rozchádza názor na dobu výstavby západnej empory. Kým niektorí […]

Turňa nad Bodvou je všeobecne známa vďaka malebným zrúcaninám stredovekého hradu, ktorý sa vypína na charakteristickom kužeľovitom kopci – jednom z výbežkov planiny Horný vrch. V niektorých prameňoch sa hrad spomína už v r. 1270, keď ho kráľ Béla IV. daroval šarišskému grófovi Tekušovi. Jeho vnuk Ján si už písal predikát „de Thurna“. Postavenie dnešného hradu (možno na mieste menšieho dreveného, zničeného Tatármi) je však doložené až v r. 1357, kedy povolenie na jeho výstavbu dostali od kráľa traja synovia […]

V evanjelickom kostole v Štítniku sa okrem kvalitných a v literatúre dostatočne spracovaných stredovekých nástenných malieb zachovala aj mimoriadna kolekcia neskorogotického, renesančného a barokového mobiliáru. S výnimkou liatinovej krstiteľnice sú to všetko predmety z dreva zdobené ornamentálnymi rezbami a maľbami, pestro polychrómované. Mobiliár pozostáva z dvoch organov, cechových empor, lavíc, skríň, kazateľnice s baldachýnom, štrnástich epitafov a mortuárií a oltára. Jeho vysoká etážová architektúra vypĺňa záver gotického presbytéria a je výraznou dominantou chrámového interiéru. Oltár v neskororenesančnom slohu s prvkami […]