Kameňany, ev. a. v. kostol

Kostol pôvodne zasvätený uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi postavili na miernej vyvýšenine uprostred obce v polovici 13. storočia a má románsky základ. Ide o jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou, pristavanou južnou vežou a severnou sakristiou. Časť odborníkov predpokladala, že apsida bola pôvodne súčasťou veľkej románskej rotundy, no architektonicko-historický výskum túto teóriu vyvrátil, keďže je hmota apsidy s hmotou oblúka a lode previazaná. Dnešnú podobu kostola ovplyvnili prestavby v 17. storočí, keď došlo k zaklenutiu lode, vybudovaniu murovanej empory a predstavaniu južnej veže. V 18. storočí došlo k zmene okenných otvorov v duchu baroka a klasicizmu. Okolo roku 1800 bola v areáli kostola postavená aj murovaná samostatne stojaca zvonica.

Pôvodná podoba kostola nie je známa, jeho veľkosť však iba potvrdzuje význam Kamenian, ktoré patria medzi najstaršie obce na Gemeri. Prvýkrát sa spomínajú v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1243, keď usadlosť daruje Ditrichovi a Filipovi Bubekovi. Františkánsky kláštor v Kameňanoch, v literatúre často spomínaný, bol archívnym výskumom nakoniec lokalizovaný do inej lokality s identickým menom, Kövi. Na rozdiel od kláštora hrad nesúci historický názov Kamenian (castrum Kevy) sa naozaj nachádza nad blízkym Rákošom. V okolí obce boli bohaté náleziská rúd, vyťažené železo sa spracovalo v hutách. V neskoršom období boli Kameňany podobne ako neďaleká Ratková centrom remeselníkov. Rovnako ako vo väčšine gemerských obcí, aj Kameňany prijali v závere 16. storočia reformačné myšlienky a kostol dodnes patrí Evanjelickej cirkvi a. v. V období po Šopronskom sneme boli Kameňany artikulárnym miestom.

Objavovanie nástenných malieb sa začalo už koncom 19. storočia (István Nagy), pokračovalo aktivitou prof. Veselého z VŠVU v roku 1958 a v roku 1977 ďalšie sondy vykonal Milan Togner. Fresková výzdoba kostola je z prvej polovice 14. storočia a z 15. storočia, detail z nej sa stal aj logom kostola. Je to freska sv. Anny Samotretej (Metercia) s Pannou Máriou a Ježiškom, ktorú nájdeme na empore na severnej strane lode. Na tejto stene sa nachádza aj pomerne vzácny výjav Nanebovzatia Márie Magdalény a výjav Klaňanie sa troch kráľov. Po dokončení reštaurovania sú prezentované monumentálne nástenné maľby v presbytériu. V strednom páse sú to postavy apoštolov, v priestore za oltárom alternované postavami uhorských kráľov sv. Ladislava a sv. Štefana a princa sv. Imricha. Mimoriadne hodnotným prvkom kostola sú tzv. pastiglie, plastické reliéfne úpravy svätožiar. Loď bola pôvodne plochostropá, v renesancii bola zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Týmto znížením stropu sa niektoré maľby ocitli v podkroví. V podkrovnom priestore nad víťazným oblúkom sa nachádza výjav Posledný súd, z ktorého sú v lodi na pravej strane víťazného oblúka badateľné postavy ľudí vstávajúcich z hrobov. Na západnej strane presbytéria na víťaznom oblúku je novozákonný biblický motív podobenstvo o múdrych a pochabých pannách.

V presbytériu je prezentované pôvodne zamurované pastofórium, ktorého reliéfne časti vimperku boli reštaurované. Pri reštaurovaní tiež bola odkrytá maľba na zadnej strane niky v presbytériu zobrazujúca troch biskupov. V mieste ich očí sú viditeľné takzvané magické jamky, doklad starobylého zvyku vyberania posvätnej hmoty kostola, o ktorej sa verilo, že má magickú moc. Veľmi zaujímavý je ranogotický južný ústupkový portál. V jeho tympanóne bola pod renesančnou vrstvou s nápisom identifikovaná gotická maľba so svätožiarou. V dolnej časti portálu sa tiež nachádzajú magické jamky.

K najmladšej etape vo vývoji kostola patrí klasicistický oltár s ústrednou olejomaľbou Ježiša s anjelmi od Jozefa Czauczika a kazateľnica s baldachýnom z prvej polovice 19. storočia. Vzácny organ z roku 1785 je od organára Františka Eduarda Petznika z Tisovca.

Oproti kostolu cez cestu stojí historicky významná klasicistická budova osvietenskej školy z roku 1794, dnes je v nej obecný úrad. Miestny cirkevný zbor je dlhodobo administrovaný z Jelšavy. Od roku 2011 prebieha komplexná pamiatková obnova kostola. Reštaurátorské práce vykonávajú reštaurátori pod vedením Petra Koreňa.

Neďaleko Kamenian sa nachádzajú aj ďalšie vzácne kostoly – v Rákoši, Rybníku, Ratkovej, Prihradzanoch a Šiveticiach.


	Sloh: románsky	Obdobie postavenia: polovica 13. storočia
	Cirkev: evanjelická	Patrocínium: pôvodne sv. Ladislava
	Okruh: jelšavský