Slavec, kostol ref. cirkvi

Dominantou obce Slavec je z exteriéru nenápadný reformovaný kostol. Ide o jednoloďovú stavbu s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, ktorého jadro tvorí ešte stredoveká sakrálna stavba asi zo 14. storočia. Kostol bol kaplnkou blízkeho Gombaseckého kláštora. Z pôvodnej stavby sa dochovalo presbytérium a opevnenie. V kostole nebol doposiaľ realizovaný stavebno-historický výskum, no možno predpokladať výskyt fragmentov stredovekej výmaľby. Pôvodne bol kostol bez veže so samostatne stojacou drevenou zvonicou.

Od roku 1552 je kostol protestantský. Výraznou úpravou prešiel v roku 1801, keď získal súčasnú podobu. Došlo k rozšíreniu stredovekého kostola a stavbe predstavanej veže ukončenej korunnou rímsou s terčíkom a cibuľovou helmicou pokrytou šindľom. Veža má otvorené podvežie, ktorým sa vstupuje do kostola. Ďalšie úpravy nasledovali v rámci 19. storočia. V roku 1832 boli realizované kostolné lavice, v roku 1866 bol nadstavaný a zastrešený ohradný múr. V tomto období vznikla výmaľba stropu a empory. V neskoršom období bol kostol postupne obnovovaný. V roku 1907 bol do kostola umiestnený organ s neorenesančnou organovou skriňou od majstra Štefana Kerékgyártó z Debrecína.

Návštevníka zaujme interiér kostola, typický pre staré vidiecke reformované kostoly. Priestoru dominuje kazateľnica a centrálne umiestnený stôl Pána. Priestor je lemovaný obiehajúcou emporou s parapetom pokrytým maľbami florálnych dekorov. Neskorobarokový strop je taktiež maľovaný, kazetový. Centrálna doska je dekorovaná rozvinutým kvetom a nápisom s vročením 1801. Podľa učenia reformovanej cirkvi je zakázané zobrazovanie postáv v chrámoch, preto v strohom interiéri nachádzame výhradne rastlinné motívy. V Slavci majú maľby pôvabný rustikálny charakter. Jediným sochárskym dielom slaveckého kostola rezonančná strieška nad kazateľnicou, kde je umiestnená socha pelikána kŕmiaceho svoje potomstvo vlastnou krvou. Symbol sebaobetujúcej lásky, častý v reformovanom prostredí. Zaujímavosťou interiéru sú nápisové tabule v miestnom dialekte maďarčiny udávajúce vyčerpávajúci zoznam majstrov a cirkevníkov podieľajúcich sa na vybavení kostola a jeho obnovách. Ako logo kostola sme vybrali centrálne pole kazetového stropu s rozvinutým kvetom.

Text centrálnej stropnej kazety:

Épittetett felséges Király II.-dik Ferenc kegyes engedelméből. Tisz. Bakó Ferenc uram Pré.: Bartók János uram. Kur: (kúrátor) Ambrus János egyházf. (egyházfi) 1801. 10. Szeptember
Postavené s milostivou podporou kráľa Františka II. Veľkého, pán Ferenc Bakó farár, Ján Bartók kurátor, Ján Ambrus kostolník.

Najstaršia nápisová tabuľa na empore z roku 1801:

Akkori Lakosok: Osvárt Márton István, Mihály Andr. (András), Lőrintz Márton György, Tsunya András, Mihály Márton Péter, Feretz András, Simon János, Tartzali Sámuel, Tsunyotska János Márton, Borbély János, Temel János György, András Szabó, Márton György, Molnár Jósef, Farkas István János, Bartók András György, Fábián János István, György János, Mihály Péter, Sturmán Márton János, Kováts András, Basa Márton Sámuel, Kosuth Irén,
Bokros János, Latzka Márton, Kőrösi András, Asztalos Mester emberek: N. Hubai Sándor és Madarász István által 1801
Toho času obyvatelia (Slavca), – zoznam mien – Mená tesárov Sándor N. Hubai a István Madarász, 1801