Dátum:
Rubrika:
Európske dedičstvo, Kostoly, Štítnický okruh
Tagy:

Koceľovce, ev. a. v. kostol

Dominantou starej baníckej obce so zaujímavou vretenovitou zástavbou je evanjelický kostol umiestnený na miernom návrší horného konca. Koceľovský kostol je skoro intaktne zachovaná gotická stavba z prvej polovice 14. storočia, pôvodne zasvätená sv. Bartolomejovi.

Jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, na severnej strane pristavanou sakristiou a na západnej s vysokou vežou na štvorcovom pôdoryse, ktorá na vyšších poschodiach prechádza do oktogónu, je zakrytý vysokou sedlovou strechou so šindľovou krytinou. Zastrešenie veže atypickou plechovou secesnou prilbou pochádza zo začiatku 20. storočia. Loď je zaklenutá klasicistickými tereziánskymi klenbami namiesto pôvodného trámového stropu, na ktoré štýlovo nadväzuje rovnako podklenutá murovaná empora. Polygonálne presbytérium bolo v priebehu poslednej tretiny 14. storočia nadstavané a zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Slohovú čistotu kostola dokladajú vysoké lomené okná členené profilovanými prútmi a kružbami a sústava oporných pilierov presbytéria. Súčasný južný vchod do kostola otvorený počas obnovy v 2. pol. 18. stor. je uzavretý gotickými dverami s dekoratívnym kovaním, ktoré sem boli prenesené z pôvodného vstupného portálu vo veži. Ďalšie gotické dvere s bohatou kovanou výzdobou má lomený vstupný portál sakristie. Tieto zaujímavé kované dvere sa stali aj logom kostola.

Loď kostola je oddelená od presbytéria mohutným lomeným víťazným oblúkom, za ktorým sa otvára veľkolepá galéria nástenných malieb s výjavmi christologického cyklu, postavami cirkevných otcov, apoštolov, prorokov, svätcov a anjelov. Sondy na stenách lode tiež preukázali doposiaľ neodkrytú výmaľbu. Koceľovské maľby datované rokmi 1360-70 predstavujú doposiaľ najväčšiu súvislú pomaľovanú plochu spomedzi všetkých gemerských kostolov. Vyznačujú sa bezprostredným až naratívnym podaním s výraznou lineárnosťou a nezvyčajnou kompaktnosťou pôsobenia. Jednotlivé výjavy sú rozmiestnené na celej ploche obvodových stien a klenieb presbytéria v troch horizontálnych pásoch nad sebou.

Veľkolepá scéna Kalvárie s tromi krížmi, uprostred s ukrižovaným Ježišom zobrazeným v momente, keď rímsky vojak osvedčuje jeho skon pichnutím kopijou do boku, je najpôsobivejšou kompozíciou koceľovských malieb a svojimi rozmermi pravdepodobne najmonumentálnejšou freskou zobrazujúcou tento výjav v rámci Slovenska. Vyžaruje z nej sila tragédie a veľkosť utrpenia zvýraznená ešte gestami žien (troch Márií a Salome) a sv. Jána pod krížom, ktoré vo svojej dobe museli zákonite vyvolať u veriacich silné emócie. Maliar tu zobrazil aj utrpenie dvoch lotrov, ktorí síce nie sú na kríž pribití, iba vyviazaní, ale majú dolámané končatiny pre urýchlenie ich skonu. Tak ako v Ochtinej, aj tu sa stretávame so zaujímavým detailom vzatia duše jedného z lotrov v podobe drobnej nahej postavičky anjelom do neba. Zaujme tu aj postava rímskeho vojaka na pravej strane kompozície opierajúceho sa o štít s namaľovanou hlavou draka: odvekým symbolom nepriateľa kresťanstva a atribútom sv. Juraja, ktorý nad ním zvíťazil (tento atribút je možné spájať s objednávkou výmaľby kostola Štítnickými, majiteľmi Koceľoviec, ktorých rodový kostol v Plešivci bol zasvätený sv. Jurajovi). Bravúrna kresba a živé gestá postáv – aktérov výjavov výrazne napomáhajú vyjadriť ich emócie, spoluúčasť na zobrazených udalostiach, dramatickosť a tragiku deja príbehu utrpenia a Kristovej obete, čo bolo napokon aj ich úlohou.

Interiéru kostola dominuje najmä monumentálny dvojetážový barokový oltár a kazateľnica z roku 1740. Oltár bol spoločne s krstiteľnicou so sochou Jána Krstiteľa zreštaurovaný z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, združenia Gotická cesta a Stredoeurópskej nadácie.

Sloh: gotický Obdobie postavenia: 1. polovica 14. storočia
Cirkev: evanjelická Patrocínium: pôvodne sv. Bartolomeja
Okruh: štítnický

 

Správca: Lenka Leštáková,
Telefón: +421 944 587 444 (SK/EN)

 

 

Pavel Albert