Dátum:
Rubrika:
Konferencia 2014
Tagy:
,

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Turni nad Bodvou (Gomboš)

Reštaurovanie interiéru svätyne

2007 – 2014

Prezentácia

 

(Mgr. Peter Gomboš, akad.mal.rest.)

Pri reštaurátorskom výskume interiéru kostola, ktorý v r. 2004 realizovali Ľ. Cáp akad. mal, Mgr. P. Gomboš akad.mal.rest., boli v svätyni kostola identifikované stredoveké vrstvy výzdoby:

– Primárna, jednoduchá monochrómna vrstva s okrovým nádychom má charakter hustého vápenného pačoku so stopami po stekaní, ktorý kopíruje nerovný povrch omietok. Na tejto vrstve boli namaľované konsekračné kríže, okná boli zvýraznené jednoduchou lineárnou výzdobou. Vrstva pochádza z obdobia vzniku svätyne s polygonálnym uzáverom, t.j. pred r. 1406.

– Sekundárna, bohatá figurálna výzdoba realizovaná tachnikou fresco – secco na tenkej vrstve intonaka nanášaného po horizontálnych pásoch v rozsahu denných dielov. Vrstva pochádza zo začiatku 15. stor.

V roku 1406 Jánom z Turne vymrel celý rod. V r. 1409 kráľ Žigmund Luxemburský mesto Turňa daroval Pavlovi Bešeňovi z Ezdegu a Štefanovi Šafárovi z Branča. Pavol Bešeň bol významným dvoranom a jedným z členov Žigmundovho Dračieho rádu. S najväčšou pravdepodobnosťou on bol iniciátorom aj investorom výzdoby interiéru svätyne. Vďaka väzbám na dvor mohol zveriť výzdobu kostola renomovanej dielni.

Výzdobu po odkrytí predbežne vyhodnotil Zsombor Jékely:

„V hornom pásme severovýchodnej steny, v zakončení oblúka je identifikovateľná prvá scéna cyklu zobrazujúca Narodenie Ježiša. Dá sa predpokladať, že na severnej stene predchádzali tomuto výjavu ďalšie výjavy ako Zvestovanie Pána, Navštívenie Panny Márie. Na východnej stene v tejto výške dostalo miesto kruhové okno.

Výjav Narodenia patrí k tomu typu vyobrazenia, v ktorom sa Mária modlí (Adorácia) pred ležiacim novorodencom, ktorý leží priamo na zemi.“

„Témou druhého pásu boli pravdepodobne pašie. Na severnej stene sa nezachoval identifikovateľný výjav, ale môžeme predpokladať, že sa tu nachádzali tradičné scény pašie, začínajúc – Vstupom do Jeruzalema, Poslednou večerou, Umývaním nôh.“

„Kristus na Olivovej hore, Kristova monumentálna modliaca sa postava je viditeľná v strede scény, v pravom hornom rohu sa objavuje Božie požehnanie v podobe naťahujúcej sa pravačky (Dextera dei). V obrazovom poli pred nim sa zachovala iba časť v pravom hornom rohu (jednoduché rámovanie je dobre viditeľné), tu je viditeľný fúzatý apoštol. Smer umiestnenia postavy naznačuje, že tu mohol byť zobrazený výjav Umývania nôh apoštolom. (Pod ním sa nachádza pastofórium).“

„Na ľavej časti východnej steny je výjav Zatknutie Krista, anaógie poznáme z obcí Malincrav, pred rokom 1405 a Medias z rokov 1420 zo Sedmohradska a z Poník, ani jeden z uvedených príkladov nedosahuje dramatickosť turnianskych fresiek.“

„Na pravej časti nasleduje výjav Kristus pred Pilátom. Kristus stál na ľavej strane kompozície, pravá strana obrazu sa žiaľ nezachovala (len hore sa zachovala jedna tvár), dole je vidieť architektonickú konštrukciu, podľa všetkého to bola spodná časť trónu Piláta.“

„V nižšom páse je možné ešte identifikovať tému jednej scény: zachoval sa fragment skupiny svätých so svätožiarou hľadiaci dohora. Svätí sa zachovali v dvoch skupinách, na pravej a ľavej strane obrazu a v obidvoch skupinách sa pozerajú smerom do stredu. Možno témou tohto výjavu bolo Kristovo nanebovstúpenie, ktoré by vysvetľovala okrem dohora hľadiacej skupiny aj postava mladého anjela, objavujúceho  sa v pravom hornom rohu – pokiaľ by sme obraz mali porovnať, tak napríklad s obrazmi podobnej témy od Tomáša z Kluže. Kompozične však usporiadanie apoštolov na dvoch stranách by taktiež mohlo byť súčasťou príchodu Ducha Svätého (pozri nástenné maľby z Ludrovej).“

„Na porovnanie uveďme, že podobné kristologické cykly vypĺňajú steny svätýň viacerých okolitých kostolov v Gemerskej župe, napr. Koceľovce alebo Ochtiná, ale tamojšie fresky svojou expresivitou, avšak s kúzlom naivity kvalitatívne ostávajú ďaleko pozadu za turnianskymi nástennými maľbami.“

V dolnej zóne svätyne sa od románskeho obdobia tradične nachádzala galéria apoštolov (príkladom je farský kostol v Siklósi približne z 1410), avšak tu sú znázornené výhradne ženské svätice. Kritérium výberu svätíc nie je možné presnejšie určiť dovtedy, kým nebudú detailnejšie identifikované, ale zatiaľ sa zdá, že tu vystupujú len umučené svätice, panny: Sv. Margita s drakom a s krížom v ruke, Sv. Dorota v ruke s košíkom plným ruží, Sv. Uršuľa so šípom, Sv. Ľudmila so strapcom hrozna a aj na území stredovekého Uhorska uctievaná mučeníčka Sv. Kristína.

„Nad juhovýchodným oknom a východným oknom južnej steny sú vyobrazení dvaja Svätí Jánovia“

„Typ ikonografie odkazuje na obdobie po roku 1410, turnianske fresky sú však na vyššej úrovni ako už spomínané analógie (napr. Ludrová, hlavná loď kostola v Medgyesi, výzdoba svätyne v Ponikoch). môžme konštatovať, že ich vysoko prevyšuje.“

„Typy tu vyobrazených tvárí, predovšetkým vyobrazenie Svätého Petra, je najbližšie k typu, ktorý sa nachádza vo  Viedenskom Musterbuchu (okolo 1400, Wien, Kunsthistorisches Museum, Kunstkammer) a ktorý sa, medzi inými, objavuje aj na oltári Kalvárie v Hronskom Beňadiku (Garamszentbenedek), realizovaného v roku 1427, Tomášom z Kluže (Esztergom, Keresztény Múzeum).      Podobné porovnania môžeme urobiť aj na iných typoch tvárí vyskytujúcich sa na freskách (mladí muži, mladé ženy). Typy tvárí objavujúcich sa vo Viedenskej knihe vzorov, použité rôznymi spôsobmi, sa viaceré objavujú aj v Turni: predovšetkým tvár Krista, takisto mladá tvár s dlhými vlasmi (anjeli, Svätý Ján), ako aj pôvabné ženské tváre (Mária, ženské svätice).“

„Reštaurovanie nástenných malieb v Turni znamená záchranu jednej z najvýznamnejších pamiatok zo Žigmundovho obdobia, ktoré so Siklós-om vyhotoveným na objednávku Garaiovcov, alebo s Almakerék-om a Ponikmi spolu potvrdzujú, že nástenná maľba sa vôbec nedostala do krízy v prvých desaťročiach 15. storočia. Kostol v Turni je príkladom tej veľmi vysokej kvality, ktorú môžeme očakávať v tom období v centre aristokratického panstva.“

 

REALIZÁCIA

Po objave maliarskej výzdoby sa táto skutočnosť vyhodnocovala, zvažovali sa možnosti jej prezentácie. Do úvahy bolo nutné vziať skutočnosť, že svätyňa ako liturgický priestor bude na dlhši, nešpecifikovaný čas znefunkčnený.

V roku 2007 bola svätyňa montovanou priečkou oddelená od lode kostola a začalo sa s plošným odstraňovaním sekundárnych vrstiev.

Paralelne s odkryvom boli upevňované fragmenty oboch stredovekých vrstiev.

Po plošnom odkryve bolo zrejmé, že realizácia presiahne rozsah reštaurovania omietkových vrstiev a nástenných malieb, že k reštaurovaniu vnútorného plášťa svätyne je nutné pristúpiť komplexne, rozsah sa rozšíril aj na okenné otvory.

Na spoluprácu som oslovil kolegu prof. J. Poruboviča akad.soch. Jednotlivé okná boli doskúmané aj zo strany exteriéru. Sondážny výskum bol realizovaný v spolupráci s autorom pamiatkového architektonicko-historického výskumu Dr. Ing. arch. J. Krchom, ktorý realizoval presné zameranie.

Výskumom bolo získané dostatočné množstvo informácií na rekonštrukciu zaniknutej hmoty okenných otvorov. Bol dopracovaný Návrh na reštaurovanie.

Tvaroslovie stredovekých okien bolo reštaurované, zaniknutá hmota rekonštruovaná a okná boli zasklené.

Primárna vrstva bola na zvislých stenách zachovaná v rozsahu do 70%, na klenbe približne 10%. Zo sekundárnej vrstvy s maliarskou výzdobou sa zachovalo cca 20% včítane výzdoby ostení okenných otvorov.

Zámerom reštaurovania bola prezentácia hodnotnej výzdoby v dochovanom rozsahu, t.j., že vonkajší okraj fragmentov bude rešpektovaný. Tmelené a retušované boli len poškodenia v plochách, ktoré ju znečitaľnovali a deformovali.

Malý rozsah zachovania sekundárnej vrstvy maliarskej výzdoby si vyžadoval plnú rekonštrukciu polychrómie rebier, rámu triumfálneho oblúka a sedíliách, ktorá by podporila tektoniku architektúry a „podržala“ roztrúsené fragmenty výzdoby.

Zachovaný a prezentovaný výraz maliarskej výzdoby formálne neprezentuje ich finálnu formu. Zachovali sa, žiaľ, len jej spodné vrstvy. Plný výraz sa zachoval čiastočne na pozadí za postavami anjelov v sedíliách. Tu je evidentné, že čierna slúžila ako podklad pre malachit. Minimálne fragmenty malachitu sa zachovali aj na čiernej za sv. Kristínou a sv. Dorotou. Je veľmi pravdepodobné na základe analógií, že sivé plochy boli podkladom pre kobaltové modré sklo. Výsledný pôvodný výraz bol teda podstatne bohatší, minimálne časť v súčasnosti čiernych plôch bola pôvodne zelená, a sivých plôch modrá.

Súvislý podklad pre prezentáciu fragmentov maliarskej výzdoby tvorí primárna omietková vrstva s vápenným pačokom a konsekračnými krížmi.

Vo východnej časti uzáveru a na južnej časti pred sedíliami bola rekonštruovaná v pôvodnej nivelete stredoveká terakotová podlaha.

Mgr. Peter Gomboš