Na zalesnenom svahu nad Rakovnicou, uprostred čistinky stojí malý jednoloďový neskororománsky kostol s kvadratickým presbytériom. Pôvodne patril k dnes už zaniknutej uhliarskej osade, ktorá sa v roku 1327 spomína ako Rakunchas a o dva roky neskôr ako Scenegetew – doslova „uhlište“. Osada sa rozprestierala v jeho bezprostrednom okolí. Kostol bol postavený približne v polovici 13. storočia z lomového kameňa, pričom prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1416. Pravdepodobne už v druhej polovici 14. storočia sa obyvatelia presťahovali do dnešnej polohy obce a kostol sa tak ocitol v prírodnom prostredí, prakticky mimo zástavby. Posledný dom v jeho blízkosti zanikol až v 20. storočí. Obec pôvodne patrila k Brzotínskemu panstvu rodu Mariássyovcov, od roku 1352 sa stala súčasťou Štítnického panstva.

Architektúra kostola je pomerne jednoduchá. Loď osvetľujú tri vysoko osadené okná so štrbinovými výrezmi. Pôvodný vstup do kostola viedol portálom na severnej strane. Loď je zakrytá plochým doskovým stropom. Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikov. V roku 1658 ho poškodil požiar a na konci 17. storočia bol obnovený. Z tohto obdobia pochádza aj valená klenba presbytéria. V tom istom období sa kostol opäť stal katolíckym a jeho patrónkou bola sv. Mária Magdaléna. Interiér dostal nový oltár, ktorý sa zachoval dodnes, a vonkajšie fasády vyzdobili nástenné maľby s rastlinnými a figurálnymi motívmi vrátane vyobrazenia ukrižovaného Krista na západnej fasáde, ako aj maľované nárožné kvádrovanie. Drevená tribúna na západnom konci lode už nebola znovu postavená.

V roku 1796 pápež Pius VI. oficiálne potvrdil status pútnického miesta, ktorého vznik iniciovali ešte rožňavskí jezuiti. Súviselo to s prameňom, ktorý vyviera len niekoľko metrov od kostola. Pre potreby pútnikov bol kostol prestavaný. Pôvodný portál na severnej strane lode zamurovali a nahradili novým vstupom v západnej stene. Zároveň predĺžili strechu, čím nad novým vstupom vznikla otvorená predsieň podopretá drevenými stĺpmi. K južnej strane lode a apsidy, neskôr aj k nárožiam západného priečelia, pristavali päť oporných pilierov.

V roku 1970 dostal kostol novú strechu. Pôvodnú šindľovú krytinu nahradila plechová strecha s otvorenou predsieňou podoprenou kovovými stĺpmi. Na oporných pilieroch kostola zároveň pribudli striešky.

V roku 2019 sa uskutočnil pamiatkový výskum kostola, ktorý spresnil stavebný vývoj objektu a zároveň odštartoval jeho komplexnú obnovu. V roku 2023 prebehli práce na krove a streche, ktorú spolufinancovalo naše združenie v rámci programu Vlastník v núdzi – pamiatka v ohrození. Plechovú krytinu nahradil drevený šindeľ a obnovený bol aj zaniknutý sanktusník. V budúcnosti sa počíta s ďalšími etapami obnovy kostola, ktorý stále vykazuje menšie statické poruchy.

Kostol s novou strechou

Kostol s novou strechou

Kostol s novou strechou

Detail obnovenej strechy

Detail obnovenej strechy

Kostol pred rekonštrukciou strechy

Kostol pred rekonštrukciou strechy

Kostol pred rekonštrukciou strechy

Kostol pred rekonštrukciou strechy

Štrbinové okno

Detail oltára

Renesančný oltár

Studnička neďaleko kostola