Opevnený ranogotický kostol z prvej polovice 14. storočia bol postavený na mieste staršej stavby. V 15. storočí bol opevnený múrom, do ktorého areálu bola v roku 1657 postavená drevená zvonica. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a pristavanou sakristiou má v lodi maľovaný kazetový strop z roku 1758, zatiaľ čo presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou. Nástenné maľby pochádzajú zo 60. a 70. rokov 14. storočia, pričom autorom časti fresiek je Majster ochtinského presbytéria. Fresky v interiéri objavil začiatkom 20. storočia I. Huszka, ktorý ich reštauroval v roku 1905. Maľby v interiéri aj exteriéri boli kompletne reštaurované v rokoch 1983 – 1985 J. Josefíkom, L. Székelym a I. Žuchom.

V takmer intaktne zachovanom stredovekom interiéri kostola majú tunajšie nástenné maľby vďaka svojmu rozsahu a komplexnosti zachovania mimoriadne silnú výpovednú hodnotu. Tematicky sú zamerané na jednotlivé výjavy z mariánskeho a pašiového cyklu, ktoré však nemajú jednotnú koncepciu, na rozdiel od horného pásu severnej steny lode s kompletným zobrazením Svätoladislavskej legendy.

Presbytériu dominuje Žehnajúci Kristus v mandorle. Ďalej sa tu nachádza Abrahám držiaci v obrúsku duše blažených, dvojice symbolov evanjelistov, Veronikina šatka s Kristovým portrétom, dvanásť apoštolov, sv. Peter, sv. Pavol a sv. Ján. Nad postavami sú zobrazené múry a cimburia Nebeského Jeruzalema a nad nimi Boh Otec a Kristus. Na severnej stene je namaľovaná vežičková monštrancia doplňujúca pastofórium a vedľa pastofória sa pravdepodobne nachádza postava sv. Tomáša.

Na víťaznom oblúku sú zobrazené postavy sv. Kozmu a Damiána. Vnútorné ostenie triumfálneho oblúka zdobia kvadrilóby s polpostavami prorokov. Zo strany lode je oblúk tvorený výjavmi mariánskeho cyklu – Zvestovaním Panne Márii s postavou žehnajúceho Boha Otca a kľačiacou postavou archanjela Gabriela. Dobrá znalosť talianskych predlôh u autora sa prejavuje v zobrazení vázy v tvare amfory s kvetom ľalie a kostolíka pripomínajúceho románsku kaplnku sv. Františka, tzv. Porciunkulu, v Assisi. Po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Panny Márie Ochrankyne a Posledného súdu, stvárneného postavou sv. Michala archanjela vážiaceho duše (tzv. Psychostáza).

Mariánsky cyklus pokračuje na severnej stene lode scénou klaňania sa Troch mudrcov. Zaujímavé je stvárnenie tiav, ktoré autor pravdepodobne nikdy nevidel, a preto ich zobrazil ako kone s hrbmi. Napravo sa nachádza čiastočne zničená Pieta a výjav sv. Heleny s krížom vedľa sv. Anny s malou Máriou v lone.

Dominantnou freskou severnej steny lode je kompletná Svätoladislavská legenda v hornom páse. Na výjave kumánsky bojovník unáša uhorské dievča menom Ladiva z mesta Varadín. Sv. Ladislav sa vydáva prenasledovať Kumána s úmyslom dievča zachrániť. Keďže Ladislav Kumánovi nestačí, zakričí na dievča, aby ho stiahlo na zem, čím sa začína boj medzi Ladislavom a Kumánom. Tento zápas v prenesenej rovine symbolizuje boj kresťanského dobra s pohanským zlom. Ladiva presekne Kumánovi šľachu a následne ho usmrtí mečom. Krvavý výjav napokon vystrieda selanka, keď sv. Ladislav oddychuje s hlavou v lone dievčiny.

V exteriéri na východnej stene presbytéria sa nachádza freska sv. Krištofa. V kostole sa zachovalo aj hodnotné, prevažne renesančné a barokové zariadenie, medzi ktoré patrí kamenná stredoveká krstiteľnica z 13. storočia a drevený mobiliár: západná maľovaná empora z roku 1669, renesančný oltár a kazateľnica z roku 1668 a baroková patronátna lavica z roku 1731.

Ako logo kostola bola zvolená charakteristická freska sv. Michala archanjela vážiaceho duše z pravej strany víťazného oblúka.