Dátum:
Rubrika:
Európske dedičstvo, Kostoly, Štítnický okruh
Tagy:

Plešivec, kostol ref. cirkvi

Plešivec je starobylé sídlo rodu Bubekovcov. Ákošovci, ich predkovia, ho získali od kráľa Bela IV. v roku 1243, po bitke pri Slanej, kde predok Bubekovcov, Detrik údajne zachránil život samotného kráľa. Dominik Bubek po stabilizácii svojho postavenia v roku 1320 postavil v Plešivci sídlo, vodný hrad. V jeho blízkosti vybudoval monumentálny kostol, ktorý mal slúžiť aj ako pohrebisko predstaviteľov rodu. Stavbu nechal vybudovať na mieste staršieho kostola postaveného jeho predkami.

Kostol, pôvodne o pár metrov dlhší ako v súčasnosti, bola gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, pôvodne zaklenutá krížovou klenbou, z ktorej sa zachovala len jedna prípora. Z roku 1349 máme záznam o žiadosti Juraja Bubeka pápežovi o možnosti vyberania stodňových odpustkov určených na financovanie rozostavaného kostola. Súčasne s dostavbou bol približne v 3. štvrtine 14. storočia interiér presbytéria doplnený o nástenné maľby technikou fresco veľmi vysokej kvality, ktorú realizovali majstri povolaní z Talianska. V prvej štvrtine 15. storočia bol kostol doplnený o severne orientovanú pohrebnú kaplnku Bubekovcov, vybudovanú podľa vzoru spiššských pohrebných kaplniek. Do kaplnky sa vstupuje impozantným portálom, ktorého architektúra sa spája s tvorbou huty Dómu sv. Alžbety. V jej interiéri nájdeme tri trojdielne neskorogotické okná s pôvodnými kružbami, sedílie v tvare oslieho chrbta a prípory s hlavicami pôvodných klenieb.

V roku 1558, v dobe tureckého nebezpečenstva, bol kostol ťažko poškodený, došlo k zrúteniu klenby a stavba ostala ako ruina až do obnovy v roku 1617. V tomto období už kostol prevzali reformovaní veriaci, ktorí jeho dispozíciu skrátili na súčasnú dĺžku 19 m, zastrešili loď rovným stropom a uzatvorili vstup do už nevyužívanej kaplnky. V tejto etape bol zriadený vstup do kostola z južnej strany a boli realizované tri okenné otvory na južnej stene. Z tohoto obdobia pochádza hodnotná empora s maľovanou výzdobou z roku 1629. V roku 1807 bola postavená štíhla zvonica, krásny príklad tzv. gemerského klasicizmu.

Prvý výskum kostola sa uskutočnil v roku 1861 počas jeho obnovy, keď boli prezentované niektoré časti z dobre zachovaných fresiek v presbytériu. Na začiatku 20. storočia bol pod kazateľnicou objavený epitaf Ladislava Bubeka z roku 1401, ktorý bol umiestnený do steny kaplnky.

Maľby boli prvýkrát odborne reštaurované v roku 1938, v období, keď Plešivec patril Maďarsku. Z exteriérovej strany južnej steny bola objavená maľba uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Ďalší výskum z rokov 1977 – 1978 priniesol odkrytie fresiek na južnej stene presbytéria, fragmentárne zachovaná Posledná večera a monumentálne Ukrižovanie vrátane dvoch ukrižovaných lotrov, s tromi Máriami a sv. Jánom, skupinou farizejov a vojakov na koňoch. Tri Márie sú taktiež logom tohto kostola. Od roku 2009 prebieha ďalšia obnova kostola.

V rokoch 2011 – 2014 bol odhalený christologický cyklus zachytávajúci Ježišov život začínajúci scénou Zvästovania na severnej stene, Predstavenie v chráme, Krst Krista, Príchod do Jeruzalema, Umývanie nôh, Kristus v Getsemanskej záhrade, Kristus pred Pilátom, Bičovanie a Nesenie kríža (severná stena presbytéria) a Posledná večera a Ukrižovanie (južná stena). Okrem toho sú tu v troch radoch po stranách okien zobrazení dvadsiatištyria svätci.

Výmaľba kostola patrí k najkvalitnejším prácam u nás. Ide asi o prácu najmenej troch talianskych majstrov, z okruhu padovskej školy, ktorých sem pozval Juraj Bubek, ktorý počas ťaženia s kráľom Ľudovítom v boji o neapolské dedičstvo spoznal aktuálnu taliansku maľbu. Maľba vyznačujúca sa výraznými naratívnymi prvkami, plastickosťou figúr a premyslenou kompozíciou prezrádza majstrovstvo autorov vychádzajúcich z maľby padovského trecenta v časoch slávneho Giotta.

 

Sloh: gotický Obdobie postavenia: začiatok 13. storočia
Cirkev: reformovaná Patrocínium: pôvodne Sv. Juraja
Okruh: štítnický

 

Kontaktná osoba: Alžbeta Hegedüsová,
Telefón: +421 905 665 125 (SK/HU)

 

 

Pavel Albert