Plešivec, kostol ref. cirkvi

Mestečko Plešivec je starým rodovým sídlom Bubekovcov, ktorí ho dostali spolu s mnohými inými obcami od kráľa Bela IV. ako odmenu za záchranu jeho života po prehratej bitke s Tatármi na rieke Slanej v roku 1241. V roku 1318 si potomkovia Detrika a Filipa Bubekovcov podelili zdedený majetok. Plešivec sa stal výlučným vlastníctvom Dominika Bubeka, ktorý sa hneď po získaní svojho podielu rozhodol vystavať tu hrad. Súčasťou tohto nového sídla rodu bol aj kostol sv. Juraja prvý raz spomínaný v roku 1314. Bubekovci kostol rozšírili a doplnili nástennými maľbami zvnútra i zvonka.

Začiatkom 15. storočia pristavili k severnej stene kostola neskorogotickú kaplnku podľa vzoru spišských pohrebných kaplniek. Kaplnka mala tri trojdielne okná zdobené neskorogotickými kružbami a veľký honosný portál s tympanónom. Vo vnútri je do jej severnej steny sekundárne vložený epitaf Ladislava Bubeka, ktorý zomrel v prvých rokoch 15. storočia. Nie je isté či je pochovaný v pohrebnej kaplnke, skôr vo svätyni, keďže epitaf bol nájdený tam a do kaplnky bol sekundárne preložený v rámci pamiatkovej obnovy. Na severnej stene sa nachádza pôvodná neskorogotická sedília žložená z dvoch archivolt.

V roku 1558 napadli Plešivec Turci, hrad zbúrali a zničili a vypálili aj kostol, ktorý potom stál skoro šesťdesiat rokov ako ruina so zrútenými klenbami a bez strechy, čo značne zdecimovalo jeho maliarsku výzdobu. Keďže Plešivec sa stal v priebehu 17. storočia protestantským, ruinu starého kostola opravili v prvých desaťročiach 17. storočia miestni reformovaní veriaci. Poškodenú západnú stenu odstránili a postavili o dva metre východmým smerom, čiže kostol je v súčasnosti kratší, ako bol v stredoveku. Interiér prestavali na plochostropú sieň doplnenú na západnej strane a v bývalom presbytériu emporami. K ďalším úpravám kostola došlo až začiatkom 19. storočia, keď bola zaklenutá severná kaplnka. Vtedy vo svätyni objavili hrob Ladislava Bubeka s poškodeným náhrobným kameňom, ktorý vmurovali do východnej steny kaplnky. V roku 1896 vymaľoval interiér kostola v duchu neoklasicizmu maliar Július Ádám z Rožňavy.

K mobiliáru kostola patria empory na východnej aj západnej strane kostola. Západná maľovaná empora, tzv. mládežnícky chór, pochádza z roku 1629, teda z doby obnovy kostola reformovanými veriacimi. Ide o ojedinelú tesársku prácu. Na jej parapete sú maľované kazety, citáty z biblie a vročenie. Uprostred je zobrazený erb Plešivca a rakúska orlica.

Počas obnovy kostola v roku 1938 maďarským pamiatkovým ústavom bola odkrytá maľba zobrazujúca dvoch svätých uhorských kráľov Štefana a Ladislava na južnej fasáde a postava svätca v juhovýchodnom kúte presbytéria. V rokoch 1977 – 1978 boli objavené a reštaurované maľby na južnej stena presbytéria. Sú to dva výjavy v dvoch pásoch nad sebou: v hornom páse len fragmentárne zachovaný výjav Umývanie nôh a pod ním monumentálny výjav Ukrižovania vrátane dvoch ukrižovaných lotrov, s tromi Máriami a sv. Jánom, skupinou farizejov, vojakov na koňoch a ďalších postáv. Majstrovstvo a profesionalita ich autora sa tu prejavuje v premyslenej kompozícii, v ktorej bolo treba s prehľadom umiestniť množstvo postáv. Popri monumentalite výjavu udivuje aj stvárnenie niektorých detailov, najmä tvárí farizejov a sv. Jána, pričom medzi dav zhromaždený pod krížom maliar celkom netradične umiestnil symbol evanjelistu Marka – hlavu leva. Udivujúce je tiež zvládnutie bravúrnej maliarskej skratky pri zobrazení tela lotra v predsmrtnom kŕči po Kristovej pravici. Spôsob tvorenia plastických svätožiar pomocou drevených kolíčkov je tiež charakteristický pre taliansku maľbu prvej polovice trecenta (tento spôsobom zobrazenia svätožiar nájdeme aj na južnej exteriérovej stene kostola v Rákoši). Soklová časť steny je tradične vyzdobená maľovaným iluzívnym závesom, medzi ktorým nachádzame aj zvyšky maľovaných konsekračných krížov.

Togner hodnotí maľby realizované technikou pravej fresky ako kľúčové pre ďalší vývoj monumentálneho maliarstva na Gemeri a ich autora stotožňuje s maliarom realizujúcim výzdobu hradnej kaplnky v Ostrihome. Tvrdenie, že plešivské maľby patria skutočne k najvýznamnejším artefaktom nástennej maľby zaalpského maliarstva l4. storočia, potvrdzujú aj najnovšie nálezy ďalších fragmentov malieb na severnej stene presbytéria objavené počas výskumu v roku 2009. Z objavených fragmentov hláv a postáv svätcov zaujme najmä zachovaná časť postavy sv. Alžbety Uhorskej.

V areáli kostola stojí výrazná samostatne stojaca zvonica. Jej pôvod siaha do roku 1618. Zvyšovaná bola v rokoch 1748 a 1807. Vtedy dostala klasicistickú fasády v štýle tzv. gemerského klasicizmu.

Logo kostola znázorňuje výjav z fresky – tri Márie pod krížom.


	Sloh: gotický	Obdobie postavenia: začiatok 13. storočia
	Cirkev: reformovaná	Patrocínium: pôvodne Sv. Juraja
	Okruh: štítnický

Kontaktná osoba: Alžbeta Hegedüsová,
Telefón: +421 905 665 125 (SK/HU)

Kostol so zvonicou

Zrekonštruované presbytérium

Ešte nezrekonštruovaná časť presbytéria

Kaplnka rodu Bubekovcov

Interiér kostola

Renesančná empora z roku 1629

Neorenesančný organ z roku 1877

Gotický portál kaplnky v kostole v Plešivci

Gotická sedília v Bubekovskej kaplnke

Epitaf Ladislava Bubeka

Freska tri Márie

Freska ukrižovania

Strieľňa z čias tureckého ohrozenia

Tagy:

Plešivec, kostol ref. cirkvi

Pavel Albert