Dátum:
Rubrika:
Európske dedičstvo, Jelšavský okruh, Kostoly
Tagy:

Rákoš, Kostol Najsvätejšej Trojice

V blízkom okolí Jelšavy, v starej baníckej obci Rákoš, stojí nenápadný kostolík ukrývajúci vzácne gotické maľby nielen v interiéri, ale čiastočne aj na vonkajších stenách. Bol vybudovaný  na vyvýšenom mieste v severnej časti obce, na úpätí vrchu Železník, kde stál kedysi starý hrad Bebekovcov, dnes už zaniknutý.  Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je ranogotická  jednoloďová stavba z polovice 13. storočia. Má ešte románsku podkovovitú apsidu a štrbinové románske okná. Vstupný portál má už gotický lomený oblúk. Loď má rovný drevený maľovaný strop z konca 17. storočia. Pred kostolom stojí baroková murovaná zvonica s drevenou nadstavbou.

Nástenné maľby z obdobia od poslednej tretiny 14. storočia po druhú polovicu 15. storočia pokrývajú  steny a klenbu presbytéria a skoro celú severnú stenu lode. Stretávame sa tu opäť s kvalitnou talianskou freskovou maľbou, ktorú objednali pre kostol tunajší bohatí zemepáni Bebekovci. Na svojich cestách po severnom Taliansku v službách kráľa Ľudovíta Veľkého mali možnosť oboznámiť sa s najlepšími dielami talianskych majstrov, ktorých doviedli do Uhorska, aby im vyzdobili kostoly v Plešivci, Štítniku i Rákoši.

Na klenbe svätyne je zobrazený žehnajúci Tróniaci Kristus s anjelmi, štyria cirkevní otcovia a symboly evanjelistov (Matúš – anjel, Marek – lev, Lukáš – býk a Ján – orol). Na stenách svätyne sú zobrazení proroci, apoštoli a traja uhorskí kráľovskí svätci: Ladislav, Štefan a  Imrich. V osteniach okien sú to postavy svätíc: Katarína, Barbora, Alžbeta a Margita Uhorská. Zaujímavé je netradičné zobrazenie Krista Trpiteľa stojaceho v hrobe, pridržiavaného matkou Máriou. Výjav je doplnený postavami anjela a sv. Jána Krstiteľa. Na stenách víťazného  oblúka sú to postavy svätcov, prorokov a podobenstvo o desiatich pannách, sčasti poškodená postava Panny Márie Ochrankyne a veľmi dobre zachovaná sediaca postava žehnajúceho Boha s tromi tvárami. Tento nezvyčajný spôsob zobrazenia Najsvätejšej Trojice, ktorý neskôr zakázal tridentský koncil pre nápadnú podobu s pohanským Triglavom, sa objavuje na našom území ešte v Ochtinej a v spišskej Žehre. Podľa ochtinskej podoby tohto výjavu vzniklo logo celej Gotickej cesty.

Severná stena lode je takmer na celej ploche pokrytá nástennými maľbami v troch horizontálnych pásoch. V hornom páse sú zobrazené výjavy zo Svätoladislavskej legendy – bojovníci kráľovskej družiny s kopijami na koňoch so sv. Ladislavom na čele v dynamickom výjave boja s Kumánmi. V druhom a treťom páse maľby je zobrazený Posledný súd s ústrednou postavou Krista Vykupiteľa, po stranách s anjelmi a zástupmi svätcov. Pod nimi  sú zobrazené otvorené hroby, z ktorých vstávajú mŕtvi. Archanjel Michal ich delí na spasených, ktorí kráčajú doľava k nebeskej bráne a zatratených, ktorých zviazaných reťazou ťahajú čerti k bráne pekelnej.

Najmladšie rákošské maľby z prvej polovice 15. storočia zobrazujú Nanebovzatie Márie Magdalény a jednotlivé postavy svätcov. Pozoruhodný je výjav Stigmatizácie sv. Františka, ktorý je dôkazom existencie františkánskeho kláštora v blízkych Kameňanoch zničeného husitmi. Stigmy znamenajú spoluúčasť na hlbokom Ježišovom utrpení a v učení katolíckej cirkvi sa považujú za prejav Božej milosti. Ruku svätého Františka so stigmou sme vybrali do loga rákošského kostola.

Na vonkajšej južnej stene kostola sa zachovali fragmenty zaniknutej maľby Madony s dieťaťom, časť pôvodne monumentálnej postavy sv. Krištofa, patróna putujúcich, a kľačiaca postava sv. Rúfusa, patróna kamenárov a baníkov.

Od roku 1992 prebieha prerušovaná pamiatková obnova kostola, ktorej súčasťou je aj reštaurovanie nástenných malieb. Mobiliár bol po zreštaurovaní uskladnený. Do kostola sa zatiaľ nevrátil pre prebiehajúcu obnovu nástenných malieb.

 

Sloh: románsky Obdobie postavenia: polovica 13. storočia
Cirkev: rímskokatolícka Patrocínium: Najsvätejšej trojice
Okruh: jelšavský

 

Kontakt: pani Pavlíková, kostolníčka
Telefón: +421 915 152 432