Od roku 1992 prebieha prerušovaná komplexná pamiatková obnova rím. kat. kostola Najsvätejšej Trojice v obci Rákoš v okrese Revúca. Jej súčasťou je aj reštaurovanie nástenných malieb podľa výsledkov komplexného umeleckohistorického a reštaurátorského výskumu z rokov 1976 – 1977 (akad. mal. J. Josefík, PhDr. Milan Togner, akad. soch. Ladislav Székely). V[…]
Evanjelický kostol v Štítniku je povestný svojimi stredovekými nástennými maľbami, na vzniku ktorých sa po stáročia podieľali aj chýrni talianski freskári. Už menej známy je hodnotný mobiliár štítnického kostola, ktorý je mimoriadne početný. Sú to, okrem základnej bohoslužobnej výbavy (oltár, kazateľnica, krstiteľnica), maľované lavice, stallá, honosné cechové empory, dva organy a drevené renesančné a barokové epitafy[…]
V evanjelickom kostole v Štítniku sa okrem kvalitných a v literatúre dostatočne spracovaných stredovekých nástenných malieb zachovala aj mimoriadna kolekcia neskorogotického, renesančného a barokového mobiliáru. S výnimkou liatinovej krstiteľnice sú to všetko predmety z dreva zdobené ornamentálnymi rezbami a maľbami, pestro polychrómované. Mobiliár pozostáva z dvoch organov, cechových empor, lavíc,[…]
V dobšinskom evanjelickom kostole prebieha reštaurovanie nástenných malieb v interiéri. Stredoveký kostol, so zložitým stavebným vývojom, však pripravil pre reštaurátorov prekvapenie. Pri reštaurovaní ostenia víťazného oblúka sa po odkrytí vrchnej vrstvy objavila súvislá výmaľba, ktorá vykazovala znaky rokokového maliarstva z polovice 18. storočia. Táto vrstva prekrývala stredovekú maľbu, ktorá mala byť[…]
Celkom výnimočným javom v kultúrnych dejinách Slovenska bol vznik stredovekého nástenného maliarstva na území Gemera a Malohontu, regiónu ležiaceho na rozhraní stredného a východného Slovenska (neskôr Gemersko-Malohontskej župy). Územie v jeho severnej časti tvorí hornatý reliéf Slovenského rudohoria, južnú časť charakterizujú úrodné roviny údolia rieky Slaná a Rimavskej kotliny. Malá časť[…]
„Ja podľa poradia posledný spomedzi početných bratov – Štefan – som pochovaný v chladnej štítnickej zemi. Usnul som v meste Dobšiná 15. júna 1594 o 6. hodine popoludní. „Neveril Štefan pred Fiľakovom, že bude pokojne odpočívať v zemi. Ale náhle ho zasiahli strašné bolesti. Sudička vztiahla rýchlo na neho krvavú roku. Prečo je takýto[…]